2. Whiskey

14. října 2012 v 22:38 | Nika |  I love you like a love song
Ak sem ešte niekto chodí (o čom silne pochybujem), tak mu patrí moja veľká vďaka a zároveň aj obdiv. Mohla by som sa ospravedlňovať a vysvetľovať, čo všetko sa v mojom živote za ten čas stalo, ale pochybujem, že sem chodíte čítať o mojom súkromnom živote a ani sa mi veľmi nechce rozpisovať, takže budem stručná.
Už sa pomaly stáva tradíciou, že si naplánujem, čo všetko chcem, aby sa v nasledujúcej kapitole udialo, ale nakoniec sa to pretiahne a ja napíšem 5 stránok vo worde, ktoré v podstate ani neobsahujú dej. :D Už iste chápete, kam týmto mierim (ak nie, tak sa k tomu ani nepriznávajte). V tejto kapitole sa mal dej pôvodne pohnúť a chcela som naznačiť kam sa celá táto poviedka bude uberať,
ale ak by som to tam chcela mať, tak by sa tu táto kapitola neobjavila ešte dlhší čas. Budem sa spoliehať, že Vás očarím mojím vtipom a Vy nepostrehnete, že táto kapitola a dej šli úplne opačnými smermi (toto bol asi spoiler, či?). Ale nebojte, už s týmto chcem pohnúť, takže v ďalšej kapitole si kapitola a dej dajú rande a Vy pochopíte,
Komentáre nie sú povinné, ale vždy potešia a urýchlia vznik ďalšej kapitoly. Ak niekto vôbec bude mať záujem pokračovať v čítaní.že v skutočnosti sa tu bude odohrávať príbeh a nebude to len moje blábolenie. Názov kapitoly- viem, čistá originalita, ale skutočne ma nič nevie napadnúť. Takže to ignorujte tak, ako ja.
P. S. Možno sa niektorí z Vás (a možno aj nie) zaujímajú o to, či budem v Príbehu pokračovať. Odpoveď
(ak vôbec padla otázka) je áno. Ďalšia kapitola je rozpísaná, ale postihol ju rovnaký osud ako tú, ktorej o pár sekúnd budete čeliť. Veľa deja na meter štvorcový. Ale pracujem na to a myslím na to.


"Panebože, raz sa tie deti pri tej hlúpej hre pozabíjajú," mrmlala si Pomfreyová popritom ako si chystala nejaké flakóniky. Radšej som ani nechcela vedieť čo sa v nich nachádza.
"Hm..." začala som opatrne, zatiaľ čo som si nervózne hrýzla do dolnej pery. "Tie sú pre mňa?"
"A pre koho asi, milá slečna?" Pomfreyová si panovačne založila ruky v bok a zagánila na mňa.
"Myslela som, že nos mi napravíte prútikom. Aspoň tak to zvykne robiť James, keď sa niekto zraní na tréningu," mykla som plecami. Avšak len čo som tú vetu vypustila z úst došlo mi, akú hlúposť som povedala. Pomfreyová sa prudko odvrátila od svojej tácky a vypleštila na mňa oči.
"Čo ste to povedali? Pán Potter vykonáva takéto zákroky bez toho, aby absolvoval potrebný čarodejnícky kurz prvej pomoci?!"
"Hupsie," pozrela som na Trenta, očakávajúc od neho pomoc.
"Nenazval by som to úplne zákrokmi..." povedal, škrabkajúc sa na hlave. "Možno menšie korekčné úpravy?" zatiahol neisto, ale sťažka preglgol, keď videl, že Pomfreyová ešte viac očervenela.
"Menší korekčný zákrok je vytrhanie obočia pomocou prútika!" Pomfreyová zvýšila hlas.
"To je možné?" zvolala som prekvapene. "Chcete mi povedať, že po celý ten čas som sa s horúcim voskom trápila zbytočne?" dva páry pohoršených očí sa do mňa zabudli. "Jasné, pardon, pokračujte. Čiže toto mám vypiť?" zamávala som rukami nad fľaštičkami. "Všetky?"
"Samozrejme, že všetky, slečna Mayová! Čo je to za hlúpu otázku?" Pomfreyová si odfrkla a odišla ku svojmu stolu na druhej strane miestnosti. Dobrou správou bolo, že zabudla na kauzu "James: Urob si sám!"
"Ty si tomu dala," uchechtol sa Trent.
"Vďaka za morálnu podporu," zamračila som sa. "Nemôžem za to. Priveľa rozprávam, keď som nervózna," pohrávala som sa s rukávmi svetra, ktorý patril k metlobalovskému dresu.
"Skutočne? To by som nepovedal," Trent pokračoval v podpichovaní.
"Hej!" ohradila som sa. "Pokračuj takto ďalej a donútim ťa vypiť tie gebuziny!" pohrozila som mu prstom.
"Vážne? A ako to plánuješ urobiť?" zatiahol provokačne a rozhliadol sa okolo seba v snahe nájsť nejakú vec, na ktorú by sa mohol posadiť. "Á!" zvolal víťazoslávne, keď zbadal pri vedľajšej posteli stoličku. Načiahol sa po nej a prisunul si ju ku mne.
"Tak ďaleko som to ešte nedomyslela, ale daj mi dve minúty a prídem na to," uškrnula som sa, ale pri myšlienke na to, čo ma čaká som okamžite vytriezvela. "Hm, asi by som sa do toho mala pustiť," povzdychla som si rezignovane a načiahla sa po prvej fľaštičke.
"Aká dychtivá," uškrnul sa Trent.
"Prekypuješ vtipom, keď to do seba nemusíš kopnúť ty,"
"Pochopiteľne," prikývol.
"Bože, ten nos tak bolí," zaúpela som, keď mi v ňom začalo pulzovať. "Už len vďaka tomuto zraneniu by sme mali dostať ten pohár,"
"Každý hráč si raz za život zlomí nos. To nie je zranenie, ale krst. Také sú pravidlá,"
"Ty si už mal zlomený nos?" spýtala som sa, zatiaľ čo som skúmala hmotu, ktorá sa ukrývala v prvom flakóniku. "Veď je to hustejšie ako puding," zamrmlala som pred tým ako som ho do seba obrátila.
"Áno, trikrát," odvetil, zatiaľ čo ma naplo pomerne nepôvabným spôsobom. Cítila by som sa oveľa trápnejšie, keby mi nezačalo bolestivo pulzovať v spánkoch. Okrem toho som bola nervózna. Bola som spotená, dres sa na mňa nepríjemne lepil a ja som sa nemohla dočkať kedy budem mať túto epizódu za sebou.
"Ugh," zamrmlala som a sťažka preglgla. "Pre Merlina, to bolo odpornejšie ako Snapeove vlasy,"
"O tom by sa dalo diskutovať," podotkol Trent. Rýchlo som sa natiahla po ďalšiu fľaštičku.
"Nech to mám za sebou," nakrčila som nos a zadržala dych.
...:::o:::...
Hudbu som počula už od Veľkej siene. Vidím, že Záškodníci sa opäť posnažili. Na ošetrovni som nakoniec strávila vyše dvoch hodín, pretože po štvrtom elixíre sa mi z nosa spustila krv. Práve v tej chvíli si Trent spomenul na nejakú záležitosť, ktorú musel neodkladne vybaviť. Toľko k jeho starostlivosti. Dobre, uznávam, že som určite musela vyzerať nesmierne pôvabne, nakláňajúc sa pred seba, aby krv kvapkala na podlahu, zatiaľ čo ma opakovane napínalo z chute tých brečiek, ale Trent si aspoň mohol vymyslieť trochu dôveryhodnejšiu výhovorku.
Pohľad, ktorý sa mi naskytol po otvorení obrazu bol vskutku jedinečný. Všade poletovali konfety a balóny, po zemi sa váľalo niekoľko prázdnych fľašiek spolu s ľudskými telami. Ani som netušila, že máme akciu dve fľašky plus telo zdarma.
Prekročila som jedného siedmaka, ktorý bol evidentne v bezvedomí a rozhliadla sa okolo seba v snahe nájsť Lilly. S farbou jej vlasou by to nemala byť ťažká úloha, ale opak sa ukázal pravdou. Lilly som rozhodne neobjavila, ale za to som narazila na Jamesa s Blackom. Obaja už boli v dosť podguráženom stave, súdiac podľa objatia, v ktorom sa práve nachádzali. Nejakým spôsobom sa im podarilo vyškriabať na stôl a stratiť pritom košele. Niežeby som sťažovala. Ako príslušníčka ženského rodu som samozrejme vedela oceniť dobre vyvinutú mužskú hruď. A Blackova hruď pripomínala vydlaždičkované londýnske námestie. Koho som to hľadala? Jasné, Lilly.
Nakoniec som ju objavila v kresle pri krbe a v objatí držala prázdnu fľašu. A súdiac podľa Lillinho výrazu sa obsah fľašky musel nachádzať v jej žalúdku.
"Teda Evansová, ohromila si ma. Na ošetrovni som strávila niečo vyše dvoch hodín a nájdem tu toto?" uchechtla som sa a usadila sa na operadlo jej kresla. Len tak-tak som sa vyhla letiacej topánke, ktoré letela smerom od Záškodníkov. Rozhodla som sa to nebrať osobne vzhľadom na fakt, že hneď vedľa mňa sa nachádzala Lilly. Lilly ako Lilly Evansová- budúca Potterá- budúca matka Potterovského klanu a bohyňa ženstva v jednom tele. Nie, to nebola vlastná tvorba. Tieto slová raz vypustil z úst James, keď bol zhodou okolností opitý tak ako dnes.
"This whiskey," odvetila Lilly neartikulovanou rečou zatiaľ čo si prázdnu fľašu tisla na hruď. "I láááájk it!"
"Som zvedavá, či to isté budeš tvrdiť aj zajtra ráno," podotkla som a môj pohľad takmer automaticky skĺzol na dvojicu na stole. Posadnutá? Ja? Ani pre Merlina a jeho bradu.
"And šíííí," pokračovala Lilly odhodlaným tónom, akoby som nič nepovedala. "láááájks mííí!" namierila na mňa výhražne prstom.
"Of course," odvetila som chlácholivo a prevrátila som očami. "Pochybujem však, že viac ako James," zamrmlala som zatiaľ, čo som odtrhávala Lillinu ruku od fľašky prst po prste. "Kriste, koľko si toho vypila?"
"Ja za to nem...nemôžem," Lilly sa ohradila a teatrálne si položila ruky na srdce. Jej láska letela vzduchom a trafila piataka, ktorý spal v kresle vedľa nás. Ani to s ním nehlo. V duchu som si spravila poznámku o tom, že mu musím skontrolovať pulz predtým, než odídem. "Bola už poloprázdna, keď ok..okol...okolo mňa išla,"
"Samozrejme," odvetila som sarkasticky. "A zvodne klipkala očami, však?" Lillin záchvat smiechu vystrašil polovicu klubovne, ktoré ešte netrpela otravou krvi.
"Pst!" upozornila som ju a prekryla jej ústa dlaňou. "Nedes tých nevinných ľudí. Už tak budú dosť vydesení ráno, keď sa nájdu strategicky rozmiestení po hrade," to bola zábava Záškodníkov číslo jeden. Za predpokladu, že sám James s Blackom neboli až priveľmi spoločensky unavení, považovali zo ohromnú zábavu zbierať telá spolužiakov a umiestňovať ich na tých najbizarnejších miestach na hrade. Raz sa jeden šiestak prebudil u Dumbledora v riaditeľni. Dodnes nikto nechápe ako sa im to podarilo.
"Ty mi olizuješ dlaň? Zbláznila si sa?!" zvolala som vydesene, keď som na svojej ruke ucítila Lillin vlhký jazyk.
"Chutí tak cukríkovo," Lilly sa zachichotala a vystrčila jazyk, aby si opäť lízla.
"A dosť!" postavila som sa a položila dlaň na Lilline čelo. "Cukríkovo?" zamrmlala som si pre seba. "Je to vôbec regulárne prídavné meno? To je jedno," potriasla som hlavou a zatlačila rukou proti Lilly, ktorá sa stále nezdávala. Jediné, čoho však dosiahla bolo to, že sa jazykom dotkla špičky nosa.
"Páni!" zvolala fascinovane. "Netušila som, že to dokážem!" a v tom ju prepadol ďalší záchvat smiechu. Neveriacky som ju pozorovala ako to opakovane skúša ako malé dieťa, ktoré dostane novú hračku. Stála by som tam aj dlhšie, keby som necítila ako mi kvapka potu steká po chrbte. Po lepkavom chrbte. Bolo to logické, Lilly sedela hneď vedľa krbu, ale mne to pripomenulo, že mám na sebe ešte stále metlobalový dres, ktorý je špinavý a od krvi. Nehovoriac o mojej tvári. Radšej som sa pred odchodom z ošetrovne vyhla zrkadlu.
"Mohla by si mi niečo vysvetliť?" spýtala som sa vyčerpane a ignorovala ďalšie dve kvapky potu, ktoré pretekali o to, ktorá skôr skĺzne k môjmu pásu. Potrebujem sprchu. A rýchlo. "Ako to, že si opitá? Necháp ma zle, chápem celý ten proces, ale nechápem, že si to vôbec urobila. Nezvykneš sa často opiť a rozhodne nie až takto," vlastne to bolo po prvýkrát, kedy som videla Lilly v takomto stave na verejnosti. Už sa stalo, že sme sa spolu pripili, ale nedohnali sme to až tak ďaleko. Rozhodne nie v plnej klubovni.
"To on!" Lilly sa okamžite prestala pokúšať dať francuzáka svojmu nosu a rozhorčene namierila prst na opačnú stranu spoločenskej miestnosti. Pomaly som pohľadom nasledovala jej ruku a zbadala Jamesa, ktorý práve sedel rozvalený na gauči a hystericky sa smial na niečom, čo mu opisoval Black. Black bez košele. Svalnatý Black. Vtipný Black. Black, ktorý sa práve na mňa pozerá. No do pekla.
"Potter? A čo také spravil? Stisol ti nos a nalial ti whiskey do krku?" siahla som po svojom najlepšom sarkastickom tóne, ročník 1973 a posmešne nadvihla obočie.
"Samozrejme, že....že nie," odfrkla si znechutene. "Len...daš....dašo veľmi škar...redé povedal," zamračila sa, akoby si to celé opäť prehrávala v hlave. "Je to hlúp...hlúpy hlupák," založila si ruky na hrudi ako malé dieťa, ktoré trucuje.
"Páni, to bola tá najhoršia nadávka, akú som v živote počula. Buď rada, že ju nepočul Potter, zlomilo by mu to srdce," ak som sa niečo za dnešný večer naučila tak to, že opitý človek nie je schopný rozpoznať sarkazmus, ani keby sa mu nasťahoval do bytu.
"Potter nemá srd..srdce. Namiesto toho....toho orgánu má zlatú strelu," odfrkla si Lilly a vzápätí sa rozosmiala na vlastnom vtipe.
"Vzdávam sa," zamrmlala som pre seba a prehrabla si vlasy, ktoré boli také mastné, že takmer ani nepadli späť na svoje miesto. Áno, dievčatá. Presne takýto vplyv má metlobal na korunu vašej krásy. "Musím zamieriť do sprchy, Lill. Ideš so mnou, či zostávaš?"
"Ó, kdeže! Zostávam...zost...až...do konca! Takú radosť mu...jemu...Poterrovi neurobím," divoko kývala hlavou. Pochybovačne som zdvihla obočie. Nebola som si istá, či je dobrý nápad nechávať Lilly v takomto stave samú. Bola sama dve hodiny a kam ju to doviedlo. Avšak sprchu som nutne potrebovala. Čisté oblečenie by tiež nebolo na zahodenie. Obzrela som sa na miesto, kde sedela polovica Záškodníkov. Nemala som tušenia, čo kombinácia opitý Potter/opitá Lilly môže spôsobiť.
Porazene som si povzdychla a pozrela opäť na Lily.
"Zvládneš to po schodoch, keď ťa podopriem?" odpoveď som však už nedostala. Lilly zaspala. Zaspala a taktiež potichu chrápala. No fajn. Začína to byť lepšie a lepšie. Nemala som šancu odvliecť ju po schodoch v takomto stave. A poprosiť o pomoc Jamesa som si tiež netrúfala. V stave opitosti mal väčšie sklony k exhibicionizmu než obyčajne.
Je rozhodnuté. Rýchla sprcha, prezlečiem sa a vrátim sa po Lilly. Myslím, že by mi nepoďakovala, keby som jej tričko zašpinila mojím dresom.
Zamierila som k už spomínanému piatakovi a predklonila sa. Jeho hruď sa rytmicky dvíhala a klesala, čo moje svedomie trochu upokojilo.
Naposledy som sa obzrela a skontrolovala Lilly. Sedela schúlená v kresle ako spokojné mača. Skôr poriadne opité mača. Vybrala som sa po schodoch vedúcich k dievčenským spálňam. Nechápala som, čo to do Lilly vošlo. Netuším, čo jej James povedal, ale muselo to byť dosť zlé, pretože Lilly bola na jeho spôsob dvorenia zvyknutá. Teda až na to, že si neuvedomovala, že sa jej James dvorí. V skutočnosti si to neuvedomovalo veľa ľudí. Niekedy ani hlavný protagonista James. Ale bolo to tak. A keďže si už na jeho reči zvykla, nemalo to na ňu žiaden efekt. Zvyčajne Jamesa obdarila sarkastickou poznámkou, z času na čas vybuchla, ale toto?
Pokrútila som hlavou a vošla do našej izby. Premýšľala som, že rozsvietim, ale keďže som sa snažila vyhnúť pohľadu na moju tvár rozhodla som sa, že sa bez svetla zaobídem. Schmatla som najbližšie rifle a tričko a vbehla do kúpeľne. Myšlienka, že som tam nechala Lilly samú sa mi vôbec nepáčila. Čím rýchlejšie budem mať sprchu za sebou, tým lepšie.
Rýchlo som zo seba posťahovala oblečenie a hodila ho do koša na špinavú bielizeň. Pohľadu do veľkého zrkadla nad umývadlom som sa úmyselne vyhýbala. Nie som masochista. Teda, nie vždy. Čo sa týka Blacka, môj masochizmus nemal konkurenciu.
Pustila som na seba vodu a siahla po šampóne. Bolo mi jasné ako tento večer pre Blacka skončí. Ten istý scenár sa opakoval už od štvrtého ročníka. Black sa opije, zbalí babu (vlastne ani to nie, to by znamenalo, že v skutočnosti vyvinie nejakú aktivitu, aby ju dostal a to nebol jeho prípad. V podstate si iba počkal, ktorá si po neho príde prvá.) a potom sa spolu niekam vytratia. Do detailov snáď zachádzať nemusím.
"Čo si myslíš, že robíš?" ozval sa prenikavý rev z klubovne, ktorý som počula aj napriek tečúcej vode a hlasnej hudbe.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Alethea Alethea | Web | 15. října 2012 v 20:10 | Reagovat

Kto čo robí? Komu robí? Prečo?!

Samozrejme, že tento blog ešte navštevujem :) A nehorázne sa teším, že pribudla nová kapitola!

Bola úžasná! Nemôžem sa dočkať ako sa to vyvinie ďalej :) A pokojne nech to má aj 10 strán, pretože sa to číta tak úžasne, že by to absolútne vôbec neprekážalo :)

2 Rika Rika | 16. října 2012 v 16:22 | Reagovat

Už som zabudla o čom to bolo, a tak si idem najprv prečítať prvú kapitolu a potom toto :-D

3 Rika Rika | 16. října 2012 v 21:38 | Reagovat

Milujem tvoje postavy! :-D Olivia je mi strašne moc sympatická :-) a dúfam, že a pokračovanie nebudem čakať opäť pol roka :-D

4 Tee Tee | 21. října 2012 v 14:09 | Reagovat

Super :-) hrozně mě zajíma, co bude dál :)

5 Lovely Lovely | 27. října 2012 v 20:32 | Reagovat

To je úžasné, že si sa rozhodla pokračovať!:) táto kapitola mi vylepšila deň, Olivia je fakt sympatická a Siriusia milujem spolu s ňou:P veľmi sa teším na pokračovanie, dúfam, že bude čo najskôr!:D:))

6 Nessa Nessa | E-mail | Web | 31. října 2012 v 9:43 | Reagovat

Sem tam sa ešte obzriem do záložiek xD Takže.. tento blog forever xDD

7 Nessa Nessa | E-mail | Web | 31. října 2012 v 9:54 | Reagovat

A ďalšia vec.. úžasná kapitola :)

8 Tess Tess | 31. října 2012 v 19:15 | Reagovat

Pokračuuj:) je to fakt super poviedka, si jedna z mála čo píšu tak dobre:)

9 Sheila Sheila | 27. prosince 2012 v 20:36 | Reagovat

Ďalšia kapitolka bude? :) Ja dúfam, že áno!:) Píšeš dokonalo:)

10 :) :) | 3. ledna 2013 v 23:59 | Reagovat

Pokračuuuuj :)

11 Scorpio Scorpio | Web | 4. ledna 2014 v 19:58 | Reagovat

Ahoj,
byl/a jsi přidána na seznam neoficiálních autorů fanfiction na adrese http://archivpovidek.blog.cz/1205/seznam-hp-ff-1
S pozdravem
Scorpio za tým B.U.N.C.R.u
*B.U.N.C.R. (Bookcase of Unofficial Creators) je vlastně amaterský blog tří adminek, které se snaží dát dohromady co největší počet blogařů/pisálků. Pokud máš nějaký tip, byli bychom rádi za tvou pomoc.

12 poviedkyjpale poviedkyjpale | E-mail | 14. prosince 2014 v 1:17 | Reagovat

:) tvoje príbehy sú užasné ! máš talent :)  ..... len ma mrzí že si stým prestala :-?  Zbožnujem príbehy o Jamesovi a Lily ... aj ja o nicch pišem (ale na teba nemám)  mohla by si pre mňa napísať ešte niečo ???  alebo znovu začať ? si úžasná :) chhcem tvoj talent

13 poviedkyjpale poviedkyjpale | E-mail | 14. prosince 2014 v 1:38 | Reagovat

a prosiiiim čím skor pokračovanie ! neviem sa dočkať !!!!

14 Rika Rika | 16. dubna 2015 v 18:28 | Reagovat

Je neuveriteľné, že už sú to skoro tri roky! :-|

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama