63. My new boy used to be a model

6. srpna 2011 v 18:16 | Nika |  Príbeh môjho života
Tak ako som sľúbila, kapitola k Príbehu je tu. Plánovala som, že bude dlhšia (čo sa u mňa stáva zvykom), ale nakoniec som si povedala, že to seknem, aby som Vám to už sem konečne mohla zavesiť. Zase sú to klasické omáčky a predohra k "novému dejstvu", takže sa netešte na žiadnu akciu. Navyše, Sirius sa neobjaví, takže Vás asi sklamem.
Ale k veci- túto kapitolu venujem Nellie (aj to sa už začína stávať zvykom :D ), pretože vlastne vďaka nej táto kapitola vznikla.
Neviem, čo by som viac povedala, takže pre dnes je to všetko, asi. :D Bežte radšej čítať tú hrôzu pod perexom. :D

"Pamätajte," povedal Dumbledor a nahol sa ku mne. "Odtiene šedej," žmurkol na mňa a vybral sa naspäť.
Dvere oproti mne sa rozleteli skôr, než som na riaditeľove slová stihla akokoľvek zareagovať. Obzrela som sa za Dumbledorom, ale jediné, čo som stihla zazrieť, bol koniec jeho habitu, ktorý zmizol za rohom. Sťažka som si povzdychla a pozrela na osobu, ktorá stála vo dverách.
Och, pre Merlina! Zatajila som dych a ruka mi automaticky vletela do vlasov, aby som si ich prehrabla. Výborne Nathaly, už si ako Potter. Pomyslela som si, ale ďalej som sa vo svojich úvahách nedostala, pretože muž vo dverách ma oslovil.
"Vy musíte byť Nathaly Madisonová, nemýlim sa?" v tej chvíli by ma mohol považovať aj za Grindewalda a ja by som prikývla.
"A...áno, to som ja," vyjachtala som zo seba a opätovne si prehrabla vlasy. Prestaň už s tým!
"Volám sa Alexander Fitzgerald, poďte ďalej," odstúpil od dverí a ja som vkĺzla do miestnosti. Jediným kusom nábytku v kancelárii bol písací stôl s dvomi stoličkami pre hostí a malá skrinka stojaca v pravom rohu. Moje oči opäť zablúdili na Alexandra, ktorý za mnou zatvoril dvere. Mal na sebe čierny habit, dlhšie blond vlasy mu zakrývali uši a spadali na golier košele, ktorú mal oblečenú pod habitom. Bol vysoký, vyšší než ja a postavu tiež nemal na zahodenie.
"Tak, aký je verdikt?" opýtal sa s úsmevom, načo obišiel stôl, aby sa zaň posadil. Veľmi, veľmi uspokojivý. Vlasy mu spadali do očí a on si ich podvedomým gestom ruky odhrnul. Odkašľala som si a rozhliadla sa okolo, len aby som nejak zamestnala svoje oči.
"Verdikt?" opýtala som sa neprirodzene vysokým hlasom. Alex sa zarazil a zdvihol oči od papierov, ktorými sa prehraboval. Pohľad, ktorý mi venoval nebol práve lichotivý. Akoby uvažoval, či má dočinenia s psychicky narušenou osobou.
"Ako dopadol výsluch?" otázka bola vyslovená pomaly a zreteľne. Výbore Nathaly, teraz si myslí, že si retardovaná.
"Aha, výsluch," uchechtla som sa nervózne. "Dobre, veľmi dobre. I keď, spočiatku to tak nevyzeralo a ja som sa už bála, že som jednou nohou v Azkabane, ale..." moje ústa sa rozhodli, že prepnú na autopilota a nedovolia môjmu rozumu, aby zarazil moje nervózne bľabotanie. Čím viac som sa do tej odpovede zamotávala, tým nervóznejšia som bola. "Výsluch dopadol dobre," zamrmlala som nakoniec. Alex sa zasmial, čo ma dokonale zmiatlo.
"Mladistvých čarodejníkov predsa neposielajú do Azkabanu," podotkol s úsmevom, ako keď rodič niečo vysvetľuje svojmu dieťaťu. Vybafla som to prvé, čo mi prišlo na jazyk.
"Tým lepšie pre mňa, no nie?" nedokázala som potlačiť zaúpenie a moje nechty sa automaticky zaťali do mojich dlaní. Oficiálne som so sebou uzavrela dohodu, že pokiaľ ma Alex nevyzve, nebudem už viac hovoriť.
Rozhliadala som sa okolo seba v snahe potlačiť všetky nemiestne poznámky, ktoré ma napadali. Ani si nepamätám, kedy som naposledy som na niekoho takto reagovala. Vlastne áno, pamätám. Na Siriusa. Iba na Siriusa, ale to už je dávno. A navyše, toto nebolo také isté ako so Blackom. Mala som zlé tušenie, že už nič nebude také ako s ním.
"Dobre Nathaly," Alex energicky zhrnul papiere, ktoré mal pred sebou. Poľakane som so sebou trhla a pozrela sa na neho. Zrejme som o Blackovi premýšľala až priveľmi intenzívne. "sťahovanie prebehne o týždeň. O všetky formality okolo predaja domu a kúpy nového sa postaralo ministerstvo,"
Páni, ministerstvo a realitka v jednom, to už je niečo.
"Pre teba a tvoju matku sa zastaví auror, ktorý sa s vami premiestni pred vaše nové bydlisko a postará sa o všetky bezpečnostné opatrenia. Školu tým pádom skončíš o dva týždne skôr, ale Dumbledor so všetkým súhlasil, takže s týmto problém nebude..."
Uvedomuje si ten chlap, že to jeho pohodenie hlavou je neskutočne rozptyľujúce? Zaujímalo by ma, či je ženatý.
Stačil jeden pohľad na jeho ľavý prstenník, ktorý zíval prázdnotou a mne sa nepodarilo potlačiť úsmev.
Takže nie je ženatý. A? Tým sa situácia nemení. Kriste Nathaly, už sa správaš ako priemerná typická fanynka Blacka, ktorej výkon je jedna rozumná úvaha za deň.
Potriasla som hlavou, nie, aj to by bolo na tie ochechule priveľa. Na viac som sa v tej chvíli nevedela sústrediť, pretože Alex si začal vyhŕňať rukávy.
Panebože, v živote som nevidela krajšie predlaktia. Zaujímalo by, či hrá metlobal. Takéto predlaktia môže mať iba chlap, ktorý vie, za ktorú stranu treba metlu uchopiť.
"...takže to by bolo zhruba všetko." Uzavrel Alex a poklepkal papiermi o stôl, aby ich urovnal. Čo by bolo všetko? O čom hovoril? "Máš nejaké otázky?" spýtal sa. Mám?
"Ehm," odkašľala som si. "Nie, myslím, že nie," pokúsila som sa o úsmev, ale stavím sa, že som vyzerala, akoby ma do tváre práve trafila dorážačka.
"V poriadku," prikývol a jeden prameň vlasov mu skĺzol na čelo. Jeden krásny, lesklý, obdivuhodný prameň. Ježišikriste. Možno by ma vážne mali zavrieť do Azkabanu. Len tak, pre istotu. Takto sa za žiadnych okolností nesprávam. "To by bolo odo mňa všetko. Nevadilo by ti, keby si tu na Dumbledora počkala sama? Musím sa ešte zastaviť za kolegom, aby sme doladili detaily."
Pokrútila som hlavou. Možno až príliš demonštratívne vzhľadom na to, ako sa Alex zatváril.
"Nie, to je v poriadku," usmiala som sa a bola som schopná uveriť tomu, že tento úškľabok bol aspoň bratrancom úsmevu.
"Rád som ťa spoznal," povedal Alex a podišiel ku mne. Postavila som sa a vystrelila som k nemu ako Potter, keď uvidí zlatú strelu.
"Aj ja vás," prikývla som a prijala jeho napriahnutú ruku. Skôr, než som si stihla uvedomiť, že mi bola poskytnutá možnosť dotknúť sa toho božského tela, bolo po našom potrasení rukami.
"Verím, že sa ešte niekedy stretneme," podotkol Alex s tajuplným úsmevom a otvoril dvere.
Kiežby. Pomyslela som si a zrútila sa späť na stoličku.
...:::o:::...
"Nathaly? Mohla by si mi, prosím ťa, prísť pomôcť?" ozvalo sa zdola.
"Jasné, mami, už bežím!" zakričala som naspäť a zaklapla knihu, ktorú som práve čítala. Koľko je vôbec hodín, nemala by som už ísť? Prevrátila som sa na chrbát a zaletela pohľadom k hodinám. Moje podozrenie sa naplnilo. Za desať minút som mala byť u Lily. Bol koniec júla a my dve sme boli dohodnuté, že u nej v Londýne strávim týždeň. Lepšie povedané u jej rodičov, pretože Lily svoj vlastný byt nemala. Zatiaľ. Práve to sa malo počas nasledujúcich sedem dní zmeniť. Vzhľadom nato, že sa pomaly, ale iste blížil náš posledný rok na Rokforte, Lily mi pred pár dňami poslala sovu, že pred začiatkom školy musíme vyriešiť našu bytovú otázku. Už od prvého ročníka sme totiž mali tichú dohodu, že po skončení školy si nájdeme malý bytík v Londýne, v ktorom budeme spoločne bývať. A teraz sa mal tento plán začať meniť na skutočnosť. Lily pravidelne v novinách pátrala po rôznych inzerátoch, ktoré potom zúžila na 10 najlepších ponúk, na ktoré sa po mojom príchode do Londýna pôjdeme pozrieť.
To bol krok jedna. Po splnení tejto úlohy sme mali prejsť ku kroku dva- hľadanie práce. To však malo prísť oveľa neskôr, až keď zložíme MLOK-ov a budeme vedieť, ako vysoko si môžeme vyskakovať (Liline slová).
Vstala som z postele a zdvihla kufor, ktorý ležal pri dverách. Zaujímalo by ma, prečo ten byt nehľadáme až po škole. Aj tak si ho nebudeme môcť prenajať už teraz. Z čoho by sme ho zaplatili? A na čo by nám bol ešte pred začiatkom školy, keď ďalších desať mesiacov strávime v Rokforte. Ale Lily "má plán". Nech už to znamená čokoľvek...
Zbehla som nemotorne do kuchyne a kufor položila hneď vedľa krbu.
"Čo sa deje?" spýtala som sa a podišla k mame, ktorá sedela za stolom a hľadela do nejakej knihy.
"Nie je mi presne jasné, ako to cestovanie cez kozub funguje," mama zdvihla pohľad od knihy a pozrela ustarane na mňa. "Prosím ťa, však vieš, ako sa to robí? Táto kniha to popisuje veľmi abstraktne," povzdychla si. Sklonila som sa k nej a pozrela na názov knihy. Čarodejnícky svet a jeho úskalia. Zasmiala som sa.
"Preboha, mami, odkiaľ si niečo také zohnala?"
"V Dennom prorokovi na ňu bola reklama, tak som si ju po Victory objednala," bola by som aj zabudla na to, že mama si predplatila Proroka hneď potom, ako som nastúpila do Rokfortu. Chcela mať lepší prehľad o svete, v ktorom som sa pohybovala a Prorok jej v tom mal vraj pomôcť.
"Neboj sa mami, už som sa takto premiestňovala, viem ako na to," snažila som sa ju upokojiť a prisadla som si k stolu vedľa nej. Kuchyňa bola zaplavená slnkom a ja som si musela zatieniť oči, aby som videla, pretože to ostré svetlo ma oslepovalo.
Spočiatku som si myslela, že si na Ameriku nezvyknem, a že si na náš nový dom budem dlho zvykať, ale opak sa ukázal pravdou. Milovala som to tam od prvej chvíle. I keď, boli chvíle, kedy som o tom silne pochybovala. Napríklad vtedy, keď som bola na obede v neďalekom bistre a Sally, miestna servírka si neustále uťahovala z môjho britského prízvuku. Ale v poslednom čase som sa zlepšovala a začala som sa prispôsobovať miestnym pomerom. Až mi takmer bolo ľúto, že sa na týždeň vrátim do Anglicka.
"Určite ti nevadí, že ťa tu nechám samú?" opýtala som sa mamy.
"Samozrejme, že nie, Nathaly," prikývla a zasmiala sa. "Okrem toho, je to len týždeň. V škole budeš desať mesiacov,"
"Veď práve," zamračila som sa. Od tej príhody s Jacobom, ktorú si ona samozrejme nepamätala, som sa bála nechávať ju v prázdnom dome. Snažila som sa s ňou tráviť, čo najviac času ako sa dalo. "Keď už budem v škole tak dlho, mala by som byť aspoň cez prázdniny doma,"
"Neblázni," mamina pokrútila hlavou. "Lily sa už na teba teší a okrem toho sa musíte si pohľadať to nové bývanie,"
"To môže počkať," namietla som. "Nič by sa nestalo, keby sme si ho začali hľadať až po škole,"
"To iste," zasmiala sa. "Spolu s ďalšími stovkami študentov, ktorí tiež ukončia školu?" spýtala sa ma sarkasticky. "Budeš rada, ak sa vám teraz podarí zohnať niečo lacné,"
Prikývla som, ale stále sa mi to nepáčilo. Bola by som oveľa pokojnejšia, keby na ňu niekto dohliadol.
"Okrem toho, nebudem úplne sama," ozvala sa po chvíli. "Frank sľúbil, že sa zastaví," povedala potichu. To získalo moju pozornosť. Frank pracoval na miestnej pobočke Ministerstva mágie, ak sa to tak dalo nazvať. Pôsobil na mňa príjemným dojmom a už pár týždňov som mala pocit, že medzi tými dvoma sa niečo deje. Prižmúril som oči a pozorne sa na mamu zahľadela, hľadajúc nejaké náznaky, ktoré by ma zaviedli na nejakú stopu. Neopätovala mi pohľad, jej oči behali po miestnosti, len aby sa vyhli tým mojim a navyše jej líca boli mierne sfarbené do červene.
"Panebože!" zvolala som so smiechom. "Tebe sa ten chlap páči, však?!"
"Povedzme," začala s potuteľným úsmevom. "že by nevadilo, keby mi to cestovanie kozubom prišiel vysvetliť osobne," nemohla som si pomôcť, začala som sa smiať.
"Aha," podarilo sa mi zo seba dostať pomedzi záchvaty smiechu. "takže takto to vy starí teraz nazývate. Cestovanie kozubom,"
"Nathaly!" zvolala mama pohoršene a pritisla si dlane na horiace líca. "Tak som to vôbec nemyslela!" ohradila sa, ale všimla som si, že aj jej trhá kútikmi úst. Po chvíli to vzdala a pridala sa ku mne.
"No fajn," uzavrela som, keď sa mi podarilo ovládnuť sa. "vidím, že máš za mňa náhradu, takže sa nebudem báť ísť," povedala som a postavila sa. Mamina sa postavila tiež a spolu s tou divnou knihou so mnou zamierila do obývačky.
"Všetko máš zbalené?" spýtala sa ma s pohľadom zavŕtaným do textu.
"Áno," prikývla som, aj keď to vidieť nemohla.
"Aj peniaze si si zobrala?" pokračovala ďalej, zatiaľ, čo sa postavila ku krbu.
"Áno," opäť som prikývla.
"Lily ťa určite bude čakať teraz?"
"Áno,"
"No dobre," energicky zaklapla knihu a odhodila ju na gauč. "Victory je teraz u nich, tak mi ju obratom pošli, že si sa skutočne objavila u Lily, a nie v nejakom pochybnom motely,"
"Trochu dôvery, mami," zasmiala som sa. Podišla som ku kufru a odtlačila ho do krbu.
"Tak si to tam obe užite a dávajte si na seba pozor," podišla ku mne a zovrela ma do náruče. Automaticky som obmotala ruky okolo jej pása a opätovala jej silné stisnutie.
"Vykonám," uškrnula som sa a po chvíli som sa odtiahla. "A ty mi dávaj vedieť, ako s Frankom postupuješ,"
"Nathaly!" zrejme to zvolanie malo vyznieť ako pokarhanie, ale mamino uchechtnutie vážny efekt trochu narušilo. Mykla som plecami.
"Nie je fér, aby si ty mohla mať poznámky k môjmu milostnému životu a ja nie,"
"Ale ja som tvoja matka!" založila si ruky v bok.
"Vážne?" zatiahla som provokačne a len tak-tak sa uhla vankúšu, ktorý zrazu na mňa letel. "Páni, ty si do neho vážne zabuchnutá!" chytila som sa teatrálne za srdce. Rozhodla som sa, že je lepšie zmiznúť hneď potom, ako sa mama načiahla po ďalšom vankúši.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Nellie Nellie | Web | 7. srpna 2011 v 18:42 | Reagovat

Ňuňuňu! :-D My sa k písaniu budeme dokopávať navzájom. Potom je prirodzené, že si tie kapitoly navzájom venujeme. :D Ale aj tak je to vtipné.:D A vždy to poteší. Takže ďakujem, ďakujem, ďakujem. :)

"Výborne Nathaly, už si ako Potter." ty trt, hneď na začiatku? :-D :-D :-D
Strašne bola Nathaly skvelá! Keď sa rozplývala nad jeho predlaktiami, pripomenula mi Mel. Alebo Kate. Chápeš, takým podobným štýlom sa rozplývala. Vlastne aj Mel sa rozplývala konkrétne nad predlaktiami. :-D No skvelá bola v celej hentej scéne. (: Keď už sme pri tom, tak nová postava sa mi celkom dosť pozdáva. Poviem ti, Sirius mi ani nechýbal. Ale keď sa znovu zjaví na scéne, je jasné, že znovu budem držať palce jemu, lebo je to náš najskvelejší Sirius. Ale zatiaľ...by sa tam Alex ešte mohol zjaviť, kým Nath odíde na Rokfort. Fakt by sa mohol. :D Zjaví sa? :-D

"Aha," podarilo sa mi zo seba dostať pomedzi záchvaty smiechu. "takže takto to vy starí teraz nazývate. Cestovanie kozubom," :D :D :D :D :D ! Blbá si? Vieš, ako som sa smiala? :D

Booooože, ako mi tvoje písanie chýbalo! Som strašne šťastná, že už konečne niečo pribudlo. Skvelé, vtipné, ale  krátke. :-D Ale ty sa vynasnažíš, aby pokračovanie prišlo snáď ešte tento mesiac, však? Bolo by to od teba veľmi pozorné, vskutku. Tááákže, píš. A pozeraj filmy. Ale hlavne píš. A potom si pozri nejaký môj film. Inak, tú vec s Lily a Jamesom máš celú napísanú? Lebo ak hej, tak je tu zrejme pravdepodobnosť, že sa to tu zjaví skôr ako ďalšia kapitola, ni? Iba žeby si už mala napísanú aj ďalšiu. Nejako mi daj vedieť, nech nevytváram konšpiračné teórie. :-D

2 Nika Nika | Web | 7. srpna 2011 v 20:26 | Reagovat

[1]: To znie ako príjemná dohoda. A účinná. Hlavne účinná. V mojom prípade. :D
Čo je vtipné? Tie venovania? :D
K tým predlaktiam som sa rozpisovala už aj na facebooku, ale aj tak- musím si nájsť tú pasáž s Mel, úplne som na to zabudla. :D Keby som sa raz takto tiež nerozplývala nad predlaktiami istého pána X, tak neviem, či by ma to sem napadlo dať. :D
Pozdáva sa Ti aj napriek tomu, že dokopy povedal asi 3 vety? :D Ale neboj, zjaví sa. Bude mať dosť výraznú úlohu, toto bol len taký "úvod na scénu". :D
A som rada, že si sa na kozube smiala. Mne to prišlo trápne, keď som to písala. Strašne trápne. :D :D :D
Že krátke! Choď niekam! :D Vieš, ako som sa snažila? :D O pokračovanie sa, samozrejme, budem snažiť. A ak by nie, ty ma k nemu určite popoženieš. :D
Tú vec s Lily a Jamesom mám prvú kapitolu, len som chcela počkať, že kým ich budem mať viac, aby sa to tu objavovalo pravidelne. :D

3 Artemis Artemis | 8. srpna 2011 v 11:03 | Reagovat

:-D

4 kathleen kathleen | 10. srpna 2011 v 20:31 | Reagovat

no som zvedava na dalsiu kapitolu bo tato v sebe nemala vela akcie...ten alexander znel fakt dobre ale nemyslim ze sa tu nejak skoro objavi...no a frank...hadam bude normalny a nie nejaky smrtozrut z americkej pobocky:D:D a ja tiez nechapem  naco ten byt tak skoro ale tak hadam nam to prezradis neskor...

5 Lia Lia | 15. srpna 2011 v 21:45 | Reagovat

no teda..ja som asi slepa :D..bola som tu nedavno, no teda par tyzdnov dozadu, lebo som si spomenula na Pribeh a Nathaly :-). Akurat som si vravela,ze skoda,ze nie je ziadne pokracovanie...Pridem tu dnes a co nevidim? :-D POKRACOVANIE...asi 8 kapitol, ktore som ani nevidela!!! 8-O Skoro som odpadla :-D, dobre prehanam, len som sa potesila :-P . A teraz k pokracovaniu...dve slova. SOM PREKVAPENA. Ako aj som si myslela,ze ten Jacob, ze tam bude nejaky hacik, ale ze sa to takto vyvinie, som necakala. Chvalim,lebo tato poviedka je fakt ina, cakala som klise typu, Sirius opat na scene, Jacob sa znormalnizuje a vsetko bude super. Nevravim,zeby sa mi nepacilo,kebyze Sirius a Nathy su spolu, ale myslim to take zvycajne. To vsetko s  Jacobom a Alex na scene, Amerika a vsetko, paci sa mi to, som zvedava na pokracovanie pokracovania :-D a SLUBUJEM, pridem castejsie a budem poriadne pozerat a komentovat 8-). Mozno  to aj pomoze k dalsim kapitolam. Inak Sirius sa nesnazil nijako spojit s Nathaly ci to eeste len bude? Sa mi nezda,ze by bol taky kludny a ticho, ked to bolo vlastne kvoli nemu a aj to, ako sa Nathaly strachoval.
P.S: kusok Alexa neuskodi :-P , ale aj Siriusa ;-)

6 Jeffa Jeffa | Web | 2. ledna 2012 v 21:04 | Reagovat

Milujem blonďiakov :D :D chcem ho znovu a to čo najskôr :D všimla som si, že posledná kapitola je v auguste? :D snáď pribudne skoro nová :D

7 M. M. | 31. července 2012 v 21:33 | Reagovat

už je to rok, každý den tu obhlížím a ono pořád nic!
Kde je další kapitola?? Co si máme, my závisláci bez pokračování počít...?! :D

Chystáš něco? :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama