61. Finally I see you

7. března 2011 v 1:05 | Nika |  Príbeh môjho života

Kurva, kurva, kurva! Vlastne pardon. Píp, píp, píp! Mám tu napísaný dlhý úvod ku článku a blog.cz sa mi potom, keď stlačím "Hneď zverejniť" rozhodne oznámiť, že čas prihlásenia vypršal. Kurva!
No dobre, pokúsim sa to napísať znova. V podstate to bolo niečo o tom ako som zhrozená z toho ako dlho som nič nepridala, keďže ma ten nový desing v nastaveniach vydesil. Ako dlho sa mi toto dialo za chrbtom?
Dúfam, že sem ešte niekto zablúdi, aby si túto kapitolu prečítal, a tiež ďalšie, ktoré budú nasledovať. Rada by som najmä upozornila na dĺžku tejto kapitoly. Nechcela som ju odfláknuť, ale obávam sa, že sa tak aj stalo. Ale aspoň niečo.
Budem veriť, že ste sem nezabudli chodiť, že ste nezabudli komentovať, a že sa sem ešte vrátite, deti moje.
Do frasa, a taký pekný úvod to bol!

Chcela som otvoriť oči a zobudiť sa. A už som to aj išla urobiť. Vážne. Ale bolo to také ťažké. Túžila som ešte chvíľu spať, oddýchnuť si od všetkého. Ale to zelené svetlo bolo všade. Žiarilo oko mňa, až ma z neho pálili oči. Prečo už nezhasne? Odkiaľ sa vôbec vzalo?
Prevrátila som sa na bok a zúfalo zaúpela. Ignorovala som spôsob akým moje telo pri každom pohybe bolestne protestovalo.
"Už sa preberá?"
"Potter, má zavreté oči, čo to tak asi môže znamenať?"
"Nemusíš byť hneď taká nepríjemná, Evansová. Len som si overoval fakty,"
"Faktom je, že ak ju prebudíš tými svojimi sprostými poznámky začarujem ťa tak, že ťa ani McGonagallová nedá dokopy!"
"Mám to brať ako predohru, Evansová?"
"Nemáš niečo iné na práci? Nikto ťa nenúti, aby si tu bol,"
Tie hlasy nevedeli prestať. Stále a stále sa ozývali a ja som myslela, že sa z nich zbláznim. Ako to, že im to svetlo nevadí? Ani ho len nespomenuli. Znamená to, že ho vidím len ja?
Opäť som sa prevrátila, keď som zrazu pochopila, čo to svetlo znamená. Vydesene som so sebou trhla a okamžite otvorila oči.
"Vidíš, čo si spravil?" ozval sa vyčítavý hlas a následne mi pohľad zakryla vlna červených vlasov. "Konečne si hore, Nathaly!" zvolala Lily šťastne a zúrivo si ma tisla na hruď. "Tak veľmi som sa o teba bála, keď mi Dumbledor povedal, čo sa stalo!" čo sa vlastne stalo? Aha, áno. Zabila som človeka. Skvelá práca, Nathaly.
Rany na mojom tele bolestne protestovali na miestach, kde ma Lily objímala, ale akoby boli moje reakcie otupené. Chcela som protestovať a zastaviť Lillin príval slov, ale jednoducho som na to nemala dostatok energie.
"Evansová, ak ju neprestaneš tak zvierať, tak sa obávam, že ju sama odpravíš," poznamenal Potter. Moja kamarátka po ňom vrhla nenávistným pohľadom, ale cítila som, že svoje objatie zjemnila.
"Ako sa cítiš?" pozrela na mňa a obočie sa jej zvraštilo s obavami.
"Je mi," môj hlas bol vďaka spánku zachrípnutý, tak som si odkašľala. V bruchu som pri tom pocítila pálivú bolesť. Naposledy som sa takto cítila, keď sme sa Lily dali na cvičenie. Dva dni som si vstávanie z postele musela rozdeliť na niekoľko etáp. "Je mi fajn," pokúsila som sa usmiať, ale nedokázala som to. Mala som pocit akoby kútiky mojich úst boli príliš ťažké na to, aby som ich zdvihla.
"Určite?" uisťovala sa Lily. "Pretože ak chceš, tak môžem zavolať Pomfreyovú, aby sa na teba pozrela,"
"To je v poriadku Lily, som len trochu unavená, ale predpokladám, že je to normálne," mykla som opatrne plecami. Priala som si, aby si tie smaragdovozelené skúmavé oči našli iný objekt, na ktoré by sa zamerali. Takto, keď hľadeli na mňa som mala pocit, že vidia viac než by mi bolo milé.
"Vieš," začala Lily opatrne a sklopila pohľad. Jej prsty nervózne žmolili okraj školskej sukne, ktorá už bola aj tak dosť pokrčená. "Dumbledor nám povedal, že keď sa zobudíš máme ho okamžite zavolať, pretože s tebou potrebuje hovoriť," pri mene riaditeľa Rokfortu moje telo okamžite stuhlo a ja som podvedome zadržala dych. Vedela som, že sa tomu nevyhnem, ale to neznamenalo, že by som sa na to tešila. Dumbledor bude mať mnoho otázok, na ktoré sa mi nebude ľahko odpovedať. Ale musím to urobiť, to mi bolo jasné. Čím skôr, tým lepšie, nech to už mám za sebou. Hovorí sa, že očakávanie smrti je horšie než smrť samotná, no nie?
"To je v pohode," prikývla som. "Je jasné, že potrebuje vedieť, čo sa stalo," Potter prikývol a postavil sa.
"Pôjdem ho zavolať," povedal a pozrel na mňa akoby čakal na môj súhlas.
"Ďakujem pekne," unavene som sa usmiala a Potter prekvapivo môj úsmev opätoval a zmizol za dverami. Je až fascinujúce ako dokáže vražda ovplyvniť správanie ľudí. Zhlboka som sa nadýchla a pomaly vydýchla. To je v poriadku, Nathaly. Dumbledor je ten dobrý, je na tvojej strane a pokiaľ si v týme s Dumbledorom nič sa ti nemôže stať.
"Neboj sa," Lily ma chytila za ruku, zrejme pochopila prečo sa tak bojím. "Nebudeš o tom musieť rozprávať. Kým si spala, tak si Dumbledor všetko pozrel v mysľomise, aby ťa toho ušetril a mal informácie z prvej ruky. Chce si len s tebou pohovoriť o tom, čo podniknete ďalej," mlčky som prikývla a zvesila ramená. Dobre, o jednu starosť menej.
V miestnosti sa rozhostilo ticho a ja som cítila, že chce Lily niečo povedať, ale má strach.
"Áno?" začala som potichu a pozrela som na ňu. Stále sa hrala s okrajom sukne a žmolila ho v rukách. Za ten čas, čo sme sa poznali som videla Lily nervóznu len zriedka. Väčšinou bola sebavedomá a sebaistá, vždy vedela, čo má alebo nemá urobiť. Preto ma trošku vydesilo, čo chce povedať, keď jej to robí taký problém.
"Vieš," začala a oblizla si pery. "Mohla si mi to povedať," nechápavo som na ňu pozrela a zamračila sa.
"Lily, doteraz som spala. Si prvá osoba, s ktorou hovorím potom ako ma sem doniesli." Poznamenala som unavene.
"Myslím to o Jacobovi," upresnila. "Nemusela si klamať, ja by som to pochopila a pomohla ti,"
"Lils," prerušila som ju a povzdychla si. "To nie je tvoja chyba. Veľmi dobre ťa poznám a viem, že by si sa mi snažila pomôcť. Problém bol v tom, že som sa...no...proste som sa hanbila. Ty máš dokonalú rodinu. Tvoji rodičia majú ukážkový vzťah a milujú ťa. Bála som sa, že keď ti o Jacobovi poviem, tak prvé, čo sa opýtaš bude, čo na to moja mama. Mala som strach, že ju budeš odsudzovať a považovať za zlú za to, že to s Jacobom neskončí, keď vidí, čo so mnou robí. Pravdupovediac som si to podvedome asi myslela tiež, ale nechcela som, aby si si to myslela aj ty. Lebo moja mama nie je zlá. Síce mi ublížilo, že jej bol Jacob prednejší, ale ona proste taká je. Navyše som mala výčitky, že tak na nej lipnem. Som takmer dospelá, o rok budeme končiť školu a jediné, čo dokážem je fňukať, že sa mi mamička nevenuje. Štvalo ma, že som taká sebecká a neviem sa nad to povzniesť. Ja...."
"Nathaly," prerušila ma Lily. "Ja vôbec nemám dokonalú rodinu. Odhliadnuc od toho, že moji rodičia majú svoje chyby, mám pocit, že si zabudla na to ako to je medzi mnou a Petuniou. Je pravda, že spolu nemáme veľmi blízky vzťah a preto to, ako sa ku mne správa znášam lepšie, ale aj tak ma mrzí, že ma vlastná sestra nenávidí,"
"Prepáč, ja...," cítila som sa hlúpo a nevedela som, čo povedať. Nervózne som si zašla rukou do vlasov a rozpačito sklonila pohľad.
"To je v poriadku," Lily si sadla na moju posteľ. "Povedzme, že sme si kvit, dobre?" usmiala sa na mňa. Vďačne som prikývla. "Urobíme dohodu," začala energicky. "Od tejto chvíle pred sebou nebudeme nič tajiť, nech už pôjde o čokoľvek," zhlboka som sa nadýchla a chcela okamžite súhlasiť, ale potom ma napadol Remus, jeho tajomstvo, výlety do Rokville a mnoho ďalších vecí. Previnilo som si zahryzla do pery a rozmýšľala ako z toho vykľučkovať, keďže Remove tajomstvo som v žiadnom prípade nemohla vyzradiť. V tom som však dostala nápad.
"Od tejto chvíle?" uisťovala som sa.
"Áno," prikývla Lily a ani si neuvedomila akú možnosť mi tým dala.
"Dobre, platí," prikývla som.
"Fajn, a keďže sa už takto zverujeme jedna druhej a celkovo máme takúto dojemnú chvíľku, myslím, že je načase, aby som sa ti k niečomu priznala," povedala nesmelo a jej líca sa sfarbili do červena. Ak som sa bála nervóznej Lily, tak červenajúca sa Lily ma priam desila.
"Viem, že to zrejme oľutujem, ale o čo ide?" spýtala som sa opatrne.
"Skôr než začnem chcem, aby si vedela, že toto sa mi nehovorí ľahko. Vzhľadom na okolnosti a celú situáciu a..."
"Lily," prerušila som ju dôrazne. "Čo keby si prešla k veci, nemáme veľa času,"
Lily oduševnene prikývla hlavou a zhlboka sa nadýchla. Pozrela sa mi do oči a jej líca nadobudli sýtejšiu červenú.
"Mámpocit,žesamipáčiPotter," vyhŕkla zo seba neprirodzenou rýchlosťou, ale obsah mi bol jasný.
"Že sa ti čo?!" vykríkla som zdesene, pričom moje brucho bolestivo zaprotestovalo a do dverí stúpil Dumbledor.
"Výborne," usmial sa a posunul si svoje polmesiačikové okuliare ku koreňu nosa. "Vidím, že ste plne pri vedomí, slečna Madisonová,"
"Ehm," zahanbila som sa a previnilo sa usmiala. "Dobrý deň, pán riaditeľ," cítila som sa hlúpo, že ani nie pred pár hodinami som spravila to, čo som spravila a napriek tomu som dokázala s Lily preberať takéto banálne veci. Čo si asi musel pomyslieť Dumbledor?
"Asi by som mala ísť," Lily sa prudko postavila, až takmer prevrhla stoličku a začala cúvať von z miestnosti, smerom ku Dumbledorovi. "Dokončíme to neskôr," zamrmlala a pozrela na Dumbledora. "Môžem sa potom za Nathaly ešte zastaviť?"
"Samozrejme," prikývol Dumbledor pokojne. Lily sa usmiala, venovala mi ešte jeden rýchly pohľad a následne doslova vybehla z ošetrovne. Zrejme sa bála koľko toho Dumbledor mohol počuť.
"Ako sa cítite, slečna Madisonová?" opýtal sa ma riaditeľ a posadil sa na stoličku, kde predtým sedela Lily.
Rozpačito som sa pousmiala a nervózne sa pomrvila v posteli.
"Vzhľadom na situáciu..." začala som, ale vetu som nedokončila. Iba som pokrčila ramenami.
"Pochopiteľne," Dumbledor si posunul polmesiačikové okuliare bližšie ku koreňu nosa a pod citrónovožltým habitom si prehodil nohu cez nohu. "Asi chcete vedieť, že čo vás teraz čaká, sú moje predpoklady správne?" opýtal sa zdvorilo.
Srdce mi búšilo tak silno, až som sa bála, že by ho mohol počuť.
"Bolo by to pekné," prikývla som.
"Vzhľadom na to, že ste čarovali mimo priestorov školy ste porušili zákon. Nehovoriac o tom, že ste použili jednu zo zakázaných zaklínadiel," dúfala som, že si nevšimol ako mi trhlo pravou rukou, keď to povedal. "V náš prospech hrá to, že ste tak konali v sebaobrane. Problémom je to, že vzhľadom na momentálnu situáciu okolo Smrťožrúdov je ministerstvo na takéto prípady veľmi citlivé. To, že vôbec dovolili, aby sa niečo takéto stalo na nich nevrhá dobrý tieň, preto sa budú snažiť dokázať, že ste konali neadekvátne,"
"Neadekvátne?" zvolala som šokovane. "A čo som mala robiť? Odhodiť prútik a pozvať ho na Ohnivú whisky?" avšak ten neodbytný pocit v mojom vnútri sa nedal ignorovať. "Možno však majú pravdu," začala som potichu.
"Obávam sa, že nerozumiem," poznamenal Dumbledor pokojne.
"Možno som mala použiť nejaké odzbrojovacie zaklínadlo. To, čo som urobila nebolo správne," pokrútila som sklamane hlavou.
"Nathaly," prerušil ma Dumbledor. "Len ste sa bránili. Okrem toho- myslíte, že on by na vašom mieste mal nejaké výčitky?"
"To je iné," protestovala som.
"A v čom?" zaujímal sa.
"On bol Smrťožrút. On bol ten zlý,"
"Práve preto by ste si nemali vyčítať to, čo sa stalo," snažil sa ma upokojiť.
"Vy to nechápete. Ten človek má niekde rodinu, má rodičov, možno súrodencov. Dnes večer som možno niekomu zabila priateľa," s každým slovom sa ma zmocňovalo čoraz väčšie zúfalstvo.
"A akí sú tí jeho priatelia, čo myslíte? Možno ešte horší než bol Jacob. Navyše sme sa pokúšali o ňom zohnať viac informácií. Rodičia sú už dávno po smrti, zomreli počas jeho štúdia na Rokforte. Obaja boli prívržencami čiernej mágie a viedli k nej aj Jacoba. Niet divu, že sa k Smrťožrútom pridal hneď po ukončení štúdia,"
"Ale ako to, že si vybrali nás? Sme muklovská rodina, nemáme žiadne kontakty..." odvážila som sa položiť otázku, ktorá ma trápila najviac.
"V tom poslednom sa mýlite, Nathaly. Vaša matka síce možno patrí k muklom, ale vy ste čarodejníčka a kontakty máte. Respektíve máte jeden dôležitý kontakt- Siriusa Blacka,"
Brucho sa mi bolestivo zovrelo a ja zadržala som dych.
"Určite vám nemusím vysvetľovať históriu Siriusovej rodiny," Dumbledor sa na mňa usmial. Bol to však smutný úsmev.
"To skutočne nemusíte," sucho som sa zasmiala. Za tie mesiace, čo sme so Siriusom spolu chodili som si od neho vypočula veľa historiek. A čím viac som o jeho rodine vedela, tým viac som ich nenávidela, pretože akokoľvek sa to snažil Sirius skrývať, alebo si to možno ani neuvedomoval, tí ľudia mu ublížili a čiastočne ho aj poznamenali.
"Neviem v čo presne Jacob dúfal, ale myslím si, že rátal s dvoma alternatívami. Prvou bolo pokúsiť sa cez vás pôsobiť na Siriusa a presvedčiť ho, aby sa k Smrťožrútom neskôr pridal aj on,"
"To by nikdy neurobil," skočila som mu pohoršene do reči.
"Toho som si vedomý, slečna Madisonová," prikývol s úsmevom Dumbledor. "Som rád, že sa v tomto zhodujeme. Myslím, že to vedel aj Jacob a preto mal asi pripravený aj iný plán a to uniesť vás a vydierať takto Siriusa,"
Znechutene som si odfrkla.
"Skutočne geniálny plán. Teraz už chápem, prečo bol taký zúrivý, že sme sa so Siriusom rozišli," napadlo ma.
"Pochopiteľne," prikývol Dumbledor. "Ale teraz už na tom nezáleží. Dôležité je, slečna Madisonová, že ste neurobili zlú vec. Môžete mi veriť, keď vám poviem, že bez toho človeka bude na tomto svete lepšie. Našim cieľom teraz bude presvedčiť o tom aj ministerstvo," tep mi znova vyletel.
"Myslíte....myslíte, že ma zavrú?" zvolala som neprirodzene zadychčaným a piskľavým hlasom.
"Samozrejme, že nie," pokrútil Dumbledor hlavou. "Len vás predvolajú na výsluch, čo sa už aj stalo. Nemusíte sa však obávať," povedal, keď videl ako som zalapala po dychu. "Vaša prítomnosť nie je nutná. Už som vás ospravedlnil. Do kariet nám hrá to, že sme sa dostali do Rokfortu skôr ako sa k vám domov dostali ľudia z ministerstva, takže nevedia, že v akom stave ste bola. Poslal som na ministerstvo sovu, kde som váš zdravotný stav zhodnotil ako neprimeraný k tomu, aby ste absolvovali výsluch," na chvíľu sa odmlčal a pozrel na mňa. "Avšak je tu jedna vec, ktorá by mohla pomôcť,"
"Aká vec?" opýtala som sa nedočkavo a pokúsila sa posadiť viac vzpriamene.
"Pomohlo by, keby som so sebou priviedol nejakého svedka," povedal opatrne a skúmavo sa na mňa zahľadel.
"Svedka?" spýtala som sa nechápavo. "Veď tam nikto nebol. Nikto okrem..." vypleštila som oči a zalapala po dychu, keď mi došlo kam tým Dumbledor smeruje. "Moja matka? Chcete so sebou zobrať moju matku?" zvolala som šokovane.
"Existuje takáto možnosť," prikývol Dumbledor.
"Ale je to nutné?" chcela som vedieť.
"Nie, to nie je. Ale vzhľadom na jej stav a na to, že nie je čarodejníčka by to výrazne mohlo pomôcť,"
"Stav? Čo je s ňou? Je v poriadku? Kde vlastne je?" prečo ma to nenapadlo hneď? Riešila som všetko iné, ale na toto ma nenapadlo sa opýtať. Skutočne som príšerná dcéra.
"Nebojte sa, je v poriadku, len trochu vysilená. Momentálne sa nachádza u Munga, kde sa o ňu ukážkovo starajú. Našťastie nemá nejaké vážnejšie zranenie, skôr utrpela jej psychika, čomu sa netreba diviť. Niektorí ľudia sa pri kliatbe Cruciatus pomiatli,"
"Ona...?" zhíkla som a položila si ruku na hruď, kde mi srdce vystrašene tĺklo, akoby sa snažilo si prebúchať cestu von z mojej hrude.
"Nie, to nie je," ubezpečoval ma Dumbledor. "Jediné, čo potrebuje je pokoj a dlhý spánok. Bude absolútne v poriadku,"
"Nechcem, aby šla s vami," pokrútila som hlavou. "V žiadnom prípade. Už si vytrpela dosť, nechcem, aby to musela prežívať znovu," prekvapilo ma, že sa Dumbledor pri mojich slovách začal usmievať.
"Myslela som si, že sa rozhodnete takto," prikývol spokojne. "A schvaľujem to. Myslím si- pri všetkej skromnosti- že moje slovo bude stačiť. Ak chcete dokázal by som vybaviť, aby jej počas spánku upravili pamäť," navrhol.
"Upravili pamäť? Čo presne to znamená?" zvraštila som zmätene čelo.
"Je to bežný postup pri práci s muklami, ktorí boli svedkami čarovania alebo nejakej nehody, za ktorou stáli čarodejníci. Samozrejme sa to týka tých, ktorí o nás nevedia, ale myslím, že by som mohol vybaviť, aby sa v tomto prípade spravila výnimka. Aj tak sa teraz budete musieť presťahovať preč z Anglicka. Obávam sa, že vzhľadom na to, čo sa stalo by ste sa mohli stať objektom záujmu Smrťožrútov. Či už z osobných, alebo iných dôvod. Bude bezpečnejšie, keď si zmeníte meno a odsťahujete sa, napríklad do Austrálie alebo Ameriky."
"Odsťahovať sa?" zvolala som vystrašene. "To akože....budem...budem musieť odísť z Rokfortu?" doslova som cítila ako ma oblial studený pot. Nedokázala som si predstaviť, že by som mala odtiaľto odísť. Rokfort bol pre mňa niečo ako druhý domov. Milovala som ho, nevedela som si predstaviť, že by som sem už viac nemohla chodiť.
"To samozrejme nie," upokojoval ma Dumbledor. "Nevidím dôvod, prečo by ste sem chodiť nemohla. Musím vás však pripraviť na to, že sa nám možno nepodarí utajiť to, čo sa stalo. Mnoho študentov z Rokfortu má rodičov na ministerstve a....povedzme, že zlé správy sa šíria rýchlo," smutne sa pousmial. Do pekla, to mi vôbec nenapadlo. Čo budem robiť?
"Nebojte sa, nie ste jediný takýto prípad, bohužiaľ. Nebude dlho trvať a zabudne sa na to,"
"Ako sa dá na niečo také zabudnúť? Čo ak sa ma budú báť? Alebo ak si budú myslieť, že aj ja mám možno niečo so Smrťožrútmi?"
"Toho by som sa neobával. Navyše, prečo vám záleží na tom, čo si budú myslieť ľudia, ktorých ani nepoznáte? Nie je dôležitejšie to, že vaši priatelia vás podporujú?" uprel na mňa jeden zo svojich dumbledorovských pohľadov ponad okuliare. Rezignovane som si povzdychla.
"Máte pravdu," prikývla som.
"No tak vidíte," energicky tleskol rukami a postavil sa. "To, čo sme mali vyriešiť sme vyriešili, teraz je na rade odpočinok. Oddýchnite si, slečna Madisonová a nebojte sa. Ja sa o všetko postarám a nezabúdajte na to, že ste neurobili nič zlé,"
"Ďakujem vám pekne," vďačne som na riaditeľa pozrela. "Skutočne si vážim, čo pre mňa robíte,"
"To nestojí za reč. Ako riaditeľ Rokfortu mám povinnosť sa postarať o všetkých svojich študentov," povedal a zamieril ku dverám. Už bol takmer von z miestnosti, keď sa zastavil a pozrel na mňa.
"Som rád, že si slečna Evansová uvedomila to, čo nám všetkým bolo zrejmé už dávno," žmurkol na mňa a s týmito slovami sa so mnou rozlúčil. S otvorenými ústami som hľadela na miesto, kde pred pár sekundami stál a snažila sa vstrebať to, čo som práve počula. Myslím, že Lilline obavy, že Dumbledor mohol niečo z nášho rozhovoru počuť boli oprávnené.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 saska saska | 7. března 2011 v 10:11 | Reagovat

chodila som na tento blog kazdy den a som strasne rada ze prubudla dalsia kapitolka k pribehu... nathaly mije fakt luto..nechcela by som byt na jej mieste ..uz sa tesim na dalsiu kapcu..a dufam ze tam uz bude aj Sirius:)

2 kathleen kathleen | 7. března 2011 v 16:32 | Reagovat

patrim k tym tvojim citatelom ktori tu boli pozerat minimalne raz za den ci uz nie je nova kapitola:D:Da ze sme si aj pockali:D:Dale konecne sme sa dockali a stalo to za to...
sice trocha nechapem co robil potter na osetrovni ale budis...co by to bola za kapitola bez potter/evansova hadky??:D:Da musim povedat ze mi tam chybal sirius:):)dufam ze nam to v dalsej kapitole vynahradis...no a co sa tyka deju...secko vyriesene seci v poriadku happy end:D:Dsice nechapem presne co sa teraz bude diat s tym stahovanim a podobne ale pockam si na doriešenie...myslim ze toto bola taka kapitola na uzatvorenie vrazdy a dufam ze v dalsej kapci uz bude nejaka akcia:D:D

3 Nell Nell | Web | 7. března 2011 v 18:45 | Reagovat

Ženská! Zjančím sa! :D Toto som seriózne nečakala, napriek včerajšej konverzácii, prosto...Bože, zbožňujem ťa! :D A verím, že si mala ten dobrý pocit. :-D

"Mám to brať ako predohru, Evansová?" zomrela som. :D Hneď na začiatku. :D No ja ho milujem. :D
Ňuňuňu, a všetko sa dobre vyrieši. Ňuňuňuňu, chýbal mi náš neskutočný pán Black, ale chápem, že sa do tohto nemal čo starať. :D Ale v ďalšej bude, hejže? A ďalšia bude skoro, hejže?! (toto ani nie je skrytá vyhrážka. :D) Všetko bude dobré a decká v škole na ňu nebudú ukazovať prstom a kričať: "Haha, ty si niekoho zabila.", že? Potom ich nakope. Ochkáč, ja sa tak strašne teším na ďalšiu! Kedy bude, kedy, kedy, kedy? :-D

4 Hwesa Hwesa | Web | 9. března 2011 v 21:53 | Reagovat

No teda! Milé prekvapenie v podobe kapitolky pri priebežnej kontrole. :-) A bolo to teda fakt niečo!
Dúfam, že na výsluchu to prebehne dobre a Dumbyho slovo bude stačiť. A ak nie, veď predsa je tam spomenuté, že si požičal jej myšlienky a mrkol sa na situáciu v mysľomyse, teda to ešte niekde musí mať odložené, nie?
Pevne verím, že aj v škole to bude ok. (Ale všetci vieme, akí dokážu byť ľudia svine, takže fakt budem pevne veriť.)
Nepáči sa mi, že sa bude musieť sťahovať, ale pre záchranu života, prečo nie? Presťahuj ju do Austrálie, prosím :D, je mi akosi viac sympatickejšia. :-) (Aj keď viem, že to nezáleží na mne.)

5 Midori Midori | 23. března 2011 v 17:15 | Reagovat

Keď som čítala tú kapitolu s vraždou.. bolo tam napätie.. dej a všetko .. a teraz celý ten rozhovor s dumbledorom taký sťahovanie miesto nejakých ochraných kúziel a zmena mena.. ?  tiež si to na môj vkus celé s tou vraždou veľmi rýchlo ukončila.. čakala som väčšie rozpitvanie..  hádka potter evansová bola skvelá ale prečo tam bol Potter a Black nie ? také no nesúvislé..a ešte sa mi nepáčila tá časť kde si dumbledor svojvoľne vytiahol myšlienky z jej hlavy kým spala.. on by to neurobil.. tak som bola trochu prekvapená keď som si to prečítala.. toto je asi prvá kapitola ktorá sa mi od teba nepáči.. ale pevne verím v to, že celým týmto niekam smeruješ a v budúcej ma tak prekvapíš, že ma budú napadať iba slová chváli..

6 Nika Nika | Web | 24. března 2011 v 15:19 | Reagovat

[5]: Ani sa Ti nečudujem, že sa Ti tá kapitola nepáči. Celé som to napísal len tak "hrrr-hrrr", len nech to celé nejak uzavriem. Čakala som, že ma všetci za to zvozia. :) Pôvodne to celé malo byť úplne inak, ale celé som to len naťahovala a chcela som z toho nejak rýchlo vykorčuľovať, takže to tak aj vyzerá. Ale som veľmi rada, že si mi to takto napísala, a že vôbec ešte Príbeh čítaš. :) Cením si to. Snáď budú budúce kapitoly lepšie, dúfam. Budem sa snažiť tomu viac "povenovať". :)

7 Midori Midori | 30. března 2011 v 20:10 | Reagovat

tak priznávam komentár som nenechala už dlhšie.. ale prišlo mi otrepané stále iba chváliť.. a nič poriadne ma nenapadalo.. už dávno som ti napísala ešte tuším niekde pri prvej časti ako veľmi si sa zlepšila od začiatku a stále si za tým stojím... :)len toto si odflákla.. ale ja verím a dúfam, že zasa dostaneš chuť a inšpiráciu ďalej pokračovať ja si počkám ;)

8 Katie Katie | 9. dubna 2011 v 23:00 | Reagovat

Super, perfetné, excelentné...najlepšie...prečítala som celý archív tvojich poviedok a priznávam že pri jednej som sa  aj rozplakala =") ale čo už...bolo to dojemné :-D Myslím že píšeš užasne ale v tejto kapči mi chýbal Siri ale tešším sa na na ďaľšiu ta to nenaťahuj a hoď to sem!  Neviem čo by som ešte napísala ale aj ja píšem no všeci hovoria "Jooj ty máš talent...atd" podlamna to nie je pravda pretože taký štýl aký máš ty sa neviskytuje len tak na svete...možno tak Rowllingová by sa ti vyrovnala =D Viem že sa ti zdá že ta až privelmi chválim ale musím!Páčia sa mi tvoje výrazy v poviedkach a hádky Lills vs. James a všetky tieto hovadiny okolo je to proste dokonalé =D =D dúfam že už skoro bude dalšia kapča a že bude so Sirim! =) Katie*** <3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama