Neutron star collision 2/2

1. ledna 2011 v 4:02 | Nika |  ♦Jednorázovky♦
2011
Už sa ani nepamätám kedy som naposledy musela článok rozdeľovať na dve časti. :D Ale aspoň vidíte aká je tá jednorázovka dlhá. :D
P.S. avatar z tohto a predošlého článku je z layfor. :)


"Kde ťa mám vysadiť? Ideš domov?" spýtal sa James Sam, keď vošli späť do mesta.
"Nie, mám sa zastaviť u maminy v práci, máme ísť do kina," odvetila. James prikývol.
"Dobre, tak ťa zaveziem tam,"
"To netreba!" zvolala vystrašene Samantha. Nechcela mu pridávať ďalšie starosti a tiež sa s ním nechcela rozlúčiť tak skoro. "Stačí, že ma vysadíš pred tvojou prácou. Tam, kde si ma ráno vyzdvihol," pokračovala. "Nemusíš si so mnou robiť starosti," dodala potichu.
"Nemusím, ale chcem," odvetil a pokrivene sa na Samanthu usmial.
Samantha sa v posteli strhla a pretočila na ľavý bok. Zvoniaci telefón ignorovala.
Prechádzala hore preplneným námestím a niečo vysvetľovala matke. Rukami podvedome gestikulovala a počas toho sa obzerala okolo seba. Jej oči v dave ľudí zaznamenali povedomú osobu. Sústredila na ňu svoju pozornosť a takmer okamžite v nej spoznala Luciena, bývalého kolegu svojej matky. Sam konala reflexívne. Okamžite sa rozhliadla okolo neho a podvedome hľadala jednu tvár. Zablúdila očami napravo, následne naľavo, ale osobu, ktorú túžila spatriť nenašla. Jej ramená ochabli sklamaním a jej rozum prepol z rozrušeného stavu na stav apatický.
V tom za Lucienom zaznamenala nejaký pohyb a následne sa spoza Luciena vynorila postava, ktorú tak horúčkovito hľadala. Všetky svaly v tele sa jej okamžite napli a Samantha som okamžite odvrátila pohľad späť k jej matke. Za tú sekundu si Jamesa stihla letmo prezrieť. Rukávy bielej košele mal vyhnuté k lakťom a jeho predlaktia tým pádom zostali obnažené. Čierne nohavice (ktoré sa o pár minút ukázali ako modré rifle) obopínali jeho nohy s dokonalou presnosťou. Taška sa mu hojdala na pravom ramene a Sam okamžite zatajila dych. Rozmýšľala ako maminu upozorní na skupinku pred nimi, ale ukázalo sa, že nemusí mať žiadne obavy.
"Pozrime sa, koho to tu máme," ozval sa Lucienov rozosmiaty hlas. Vzápätí sa pri nich zastavila celá skupinka a Sam si ju pozorne prezrela. Oproti nej stál Lucien a vedľa neho, po jeho ľavej strane sa nachádzala, pre Samanthu neznáma žena. Brčkavé vlasy svetlej farby mala stiahnuté do vysokého vrkoča, ktorý pôsobil strapato. Medzi ženou a Saminou pravou stranou stála Elisha a po jej ľavici sa nachádzala jej mamina, ktorá jej zakrývala pohľad na niekoho, na koho sa túžila pozerať už viac než tri týždne od toho dňa. Odo dňa, kedy s ním osamote strávila v aute štyri hodiny. Štyri hodiny plné nervozity, hanblivosti a Samanthinej rozpakov. Nevidela ho od okamžiku, kedy som za sebou zabuchla dvere striebornej Toyoty Corolly a to ju ničilo. Od tej doby každé ráno poslušne stála v strede autobusu a vyčkávala ho. Jej ruka majetnícky zovierala tyč po boku ktorej sa mal objaviť, aby mohol pri nej stáť. Avšak zakaždým to bolo zbytočné, od začiatku septembra sa ani jedno ráno na zástavke nezjavil. Cítila, že všetko, čo si vybudovala počas tej, pre Samanthu priveľmi krátkej cesty, sa rúca. Už ani nevedela po koľký krát som samú seba pripravovala na jeho odchod z jej života a James jej v ten deň už zase skrivil plány tým, že jej znova vtrhol do života, keď to čakala najmenej.
Pár úvodných zdvorilých fráz Sam ani nevnímala. Pohupovala sa na nohách v snahe niečo z neho zachytiť. Avšak čosi jej pozornosť predsa len upútalo.
Neznáma sa naklonila k jej mamine a so smiechom povedala:
"Vieš o tom, že aj ja som mala zlomenú nohu?"
"Hej, už som o tom počula," zasmiala Samina matka. Do toho vstúpil James.
Tiež sa k mamine naklonil a so zdrvujúcim úsmevom, ktorý Sam okamžite vyrazil dych povedal:
"Ja som si už stihol druhýkrát vyvrtnúť členok," povedal so sprisahaneckým úškrnom. To na Sam takmer priveľa. Odvrátila hlavu, aby sa mohla nadýchnuť a v tej chvíli ju zaujala Lucienova otázka.
"Kam máte namierené?" táto otázka v sebe niesla prísľub niečoho, v čo sa bála odvážiť dúfať.
"Hore, na námestie, a vy?" odvetila jej matka.
"Ideme sa niekam najesť, poďte s nami," povedal Lucien a Samanthin žalúdok urobil kotrmelec a dýchanie sa jej pri tom návrhu neporovnateľne zrýchlilo. Netrpezlivo vyčkávala na odpoveď, ktorá mala z ich strany nasledovať.
"Ale nie, musíme ešte niečo vybaviť," odvetila jej mama. Sam sa zhrozila. Dúfala, že to je len snaha o to, aby vyzerali nenápadne.
"No tak, poďte," nedal sa odbiť Lucien.
"Veď tak uvidíme," mamina sa obrátila na Elishu. "Ešte si zavoláme, kde sme. Dobre?"
"Samozrejme," odvetila Elishaa. Sam netušila, čo nasledovalo potom, pretože sa trochu vyklonila, aby som sa mohla pozrieť na Jamesa. Mala vedieť, že na Elishu sa dá spoľahnúť. Bola to jediná osoba, ktorá okrem Samanthinej matky vedela, že Sam tajne Jamesa miluje. Hneď ako sa to dozvedela, nadšene plánovala ako dať tých dvoch dokopy.
Sam sa ani nenazdala a zrazu zachytila ako Elisha rozpráva:
"...a teraz učí španielčinu jedného známeho. Toto je oveľa lepšie ako nejaká jazyková škola, pretože sa môžu dohodnúť kedy sa im to hodí a navzájom sa prispôsobiť," začiatok vety Sam prepočula, pretože som jej nevenovala žiadnu pozornosť. Jej záujem narástol až vtedy, keď
padla zmienka o španielčine. Nestíhala na všetko reagovať. Ako náhle počula, čo Elisha vyslovila, so zhrozením sa k nej otočila a v duchu kričala: Tu a teraz nie! Avšak skôr, než sa stihla spamätať zo šoku jedného, prišiel šok druhý. James sa na ňu s úsmevom a rozžiareným výrazom tváre pozrel a povedal:
"Vážne? To je skutočne dobré. Keby..." ibaže vďaka mamine sa Sam nedozvedela, čo by z jeho úst po Keby splynulo, pretože jej matka do toho zasiahla.
"My by sme zase potrebovali matematiku," zvolala natešene a Sam skutočne len sťažka ovládala svoj hnev. Ako to preboha mohla povedať?! Vôbec nesledovala, čo sa práve išlo stať?! James sa už zase stiahol, i keď Samantha v duchu zo všetkých síl kričala:
"No, tak! Dopovedz to! Prosím, dopovedz to! Ja ťa počúvam!"

Samantha sa s trhnutím zobudila a cítila ako jej po chrbte steká kvapka potu. Celé pyžamo mala vlhké, lepilo sa jej na telo a hlava ju nepríjemne svrbela. Prevrátila sa na pravý bok a načiahla sa po budíku, ktorý stál na nočnom stolíku vedľa jej postele. Sedem hodín večer. Povzdychla si, odhrnula perinu a zamierila do kúpeľne, aby sa osprchovala.
Ako tak stála pod sprchou a telo jej bičovala horúca voda, znova si prehrávala útržky zo sna, ktoré si ešte pamätala. Všetko to zažila avšak mala pocit, akoby to bolo v minulom živote. Už si na veľa vecí nevedela spomenúť a to ju trápilo najviac, pretože spomienky boli to jediné, čo jej ešte po ňom zostalo a teraz prichádzala aj o ne.
Zastavila vodu a vystúpila z vane. Z uteráka si na hlave spravila turban a oblieka si čisté pyžamo a to spotené vložila do koša na špinavú bielizeň, ktorý stál v kúpeľni.
Premýšľala ako sa do polnoci zabaviť a rozhodla sa, že zabije čas televíziou. Vošla do obývačky a zapla televíziu. Pohodlne sa usadila na gauči a prepínala programi, až napokon našla niečo, čo ju zaujalo.



Neuvedomila si koľko času už uplynulo, až kým moderátorka neoznámila, že do polnoci zostáva len desať minút.
Tak poďme na to. Povzdychla si, vstala a vybrala sa do kuchyne, aby si naliala čokoládovo- orieškový likér, ktorý milovala.
Cestou späť do obývačky sa zahliadla v zrkadle v kúpeľni a musela sa uškrnúť. Vlasy jej trčali do všetkých strán, boli strapaté a vyzerali ako rovné drôty.
No a čo, kto ma takto uvidí? Mykla plecami a usadila sa na gauči. Opäť skontrolovala hodinky. Minúta do polnoci. Zrejme sa v tej kuchyni zdržala dlhšie než si myslela. Zdvihla pohár, že si trochu odpije, ale zrazu sa ozvalo rázne zabúchanie na dvere.
Vystrašene so sebou trhla a takmer sa poliala. Zabehlo jej a prudko sa rozkašľala. Klopanie sa ozvalo opäť, tentoraz hlasnejšie a naliehavejšie.
Preboha, kto to môže byť? Zamračila sa a postavila pohár s likérom na stôl pred sebou. Vybrala sa ku dverám a potichu našľapovala. Mala v pláne, že neotvorí, ak by to bol niekto nežiaduci. Mohla to však byť Lucy, ktorá si predsa len nedala povedať a prišla, aby spolu oslavovali.
Zastavila sa pred dverami a zadržala dych. Opatrne odtiahla ponožku so snehuliakom, ktorá zakrývala kukátko a priložila k nemu oko.
Muž stojaci na chodbe mal na sebe oblek a pod ním pastelovo zelenú košeľu. Košeľu, ktorá jej bola dôverne známa, a ktorú milovala takmer tak veľmi ako milovala jej majiteľa.
Zalapala po dychu a pustila ponožku, ktorá sa zošuchla na svoje miesto. Klopanie sa ozvalo znova.
Dalo by sa povedať, že sa po kľučke takmer vrhla. A urobila to s takou dychtivosťou, až sa za ňu musela hanbiť. Ale nemohla inak. Síce nevedela prečo bol tu, ale to nebolo pre ňu dôležité. Mala možnosť vidieť ho po dlhých mesiacoch znovu, stál na chodbe a oddeľovali ich iba dvere.
Rýchlo odomykala, bála sa, aby neodišiel. Len matne započula ako sa v programe, ktorý mala pustený odpočítava posledných pätnásť sekúnd.
Bolo jej jedno, že má na sebe staré vyťahané pyžamo dvakrát väčšej veľkosti než ona a že jej vlasy vyzerajú akoby sa cez ne prehnalo tornádo. Bol tu James! Ruky sa jej príšerne triasli a preto jej odomknutie trvalo dvakrát tak dlhšie ako zvyčajne. Mala chuť rozraziť dvere a vrhnúť sa mu do náručia, ale vedela, že to si dovoliť nemôže. Preto postupovala opatrne. Zhlboka sa nadýchla a opatrne otvorila dvere. Ústa však nemohla ovládať a tie sa jej ihneď roztiahli do širokého úsmevu, keď sa na neho pozrela.
"Ahoj, čo tu ro..." James jej nedal priestor na to, aby dokončila otázku. Načiahol sa po nej a takmer agresívne si Sam k sebe pritiahol. Ani len nestihla zaprotestovať, niežeby to mala v úmysle. Sklonil k nej hlavu a pobozkal ju.
Sam počula ako vonku začal ohňostroj, ale nevenovala tomu pozornosť. Jediné, na čo sa dokázala sústrediť boli Jamesove pery, ktoré tak naliehavo tlačil na tie jej. Bozkával ju ako šialený, ako keby to bola tá posledná vec v jeho živote, ktorú spraví, zatiaľ čo jeho ľavá ruka blúdila po Saminom chrbte, až skončila zamotaná do jej vlasov. Pravú pevne obmotal okolo Saminho pása a tlačil ju na svoju hruď.
Vždy mala slabosť pre jeho pery, najmä pre tú hornú, ktorá bola zvláštne vykrojená. A teraz po tej pere prechádzala jazykom.



Vzdychla do jeho úst. Odpovedal jej tým, že pevne zovrel jej husté vlasy vo svojej dlani. Takto nejak musí vyzerať extáza. Prebleslo jej mysľou. Zdvihla sa na špičky, aby k Jamesovi mala lepší prístup a obmotala mu ruky okolo krku.
Cítila ako jej jemne zahryzol do dolnej pery a Sam sa celá zachvela. Tentoraz bola rada na ňom, aby vzdychol, keď cítil ako sa v jeho náručí chveje. Zovrel ju silnejšie a jeho pery boli čoraz naliehavejšie a naliehavejšie.
Jeho vôňa udrela Sam do nosa. Bola taká jedinečná, nič na svete sa jej nemohlo vyrovnať a Sam po nej celé mesiace pátrala v obchodoch, ale neúspešne. Mala pocit akoby sa stala jej súčasťou. 
James ju jemne zatlačil do bytu a zabuchol za sebou dvere. Zdvihol hlavu a tým prerušil ich prvý bozk. Trhane sa nadýchol a pozrel Sam do očí.
"To bolo čo?" spýtala sa zadýchane a ruka jej automaticky vystrelila k vlhkým perám.
"Milujem ťa," povedal James namiesto odpovede.
"Ako prosím?" zvolala a jej hlas nemal ďaleko k hystérii. Potichu sa zasmial a nežne jej prehrabol strapaté vlasy.
"Hovorím, že ťa milujem," Sam mu ohromene pozerala do očí a znova si v hlave prehrávala to, čo jej práve povedal. Môže mu veriť? Lepšie povedané- môže veriť sebe samej? Čo ak je to len ďalší výplod jej fantázie.
"Nechápem," povedala otupene a potriasla hlavou. "Stavil si sa s niekým?"
"Čože?" spýtal sa James ohromene. "O čom to hovoríš?"
"Tak si potom robíš srandu?" pokračovala ďalej. "Pretože ak áno, tak je to pekne úbohý vtip." Zamračila sa na neho.
"Nie je to žiaden vtip. To by som v živote neurobil," povedal a tiež sa zamračil. "Pozri, ja viem, že som to celé pokazil. Veľmi dobre som vedel, čo ku mne cítiš, ale tváril som sa, že som si ničoho nevšimol, pretože som si myslel, že si pre mňa príliš mladá, a že vzťah na diaľku sa nedá zvládnuť."
"Osem rokov nie je až tak veľa," zamrmlala podráždene. Už ju unavovala stále tá istá penička. Prikývol.
"Ja viem, ale aj tak som sa toho obával. Možno, že vieš, že predtým som mal vážny vzťah a ona....ona mi veľmi ublížila. Tiež to bol vzťah na diaľku a nevydržal, pretože ma podviedla. Veľmi ťažko som sa z toho dostával a už nikdy som tým nechcel znovu prejsť. Bál som sa, že by to s tebou dopadlo rovnako. Počas týchto posledných mesiacov som to však niekoľkokrát oľutoval. Nadával som si, že som bol taký zbabelý a mal som predsudky. Znova som si v mysli prehrával naše spoločné rozhovory, to aká si bola pri mne plachá a nervózna a to ako povýšenecky som sa k tebe správal ja. Vtedy som si myslel, že je to jediné riešenie, pretože som ti nechcel ublížiť, ale tiež som si myslel, že spolu byť nemôžeme. Strašne si mi však chýbala, išiel som sa z toho zblázniť. Čo však bolo horšie je to, že som nevedel, či sa cítiš rovnako a či aj ja tebe chýbam, či na mňa myslíš alebo si potom ako som bez rozlúčky odišiel na mňa zabudla. Ale Elisha mi dodala nádej,"
"Elisha?" prerušila ho Sam zmätene. "Čo s tým má Elisha?" spýtala sa a snažila sa ignorovať Jamesove prsty, ktoré sa pohrávali s jej vlasmi.
"Povedala mi ako zničene si vyzerala, keď ťa naposledy stretla. Taktiež volala s tvojou matkou, ktorá jej povedala, že si sa z toho ešte nedostala. Že síce funguješ tak ako predtým, ale ona na tebe vidí, že na mňa stále myslíš a ako citlivo reaguješ, keď ma niekto spomenie,"
Sam sklonila oči a cítila ako jej horia líca. To všetko bola pravda, ale nechcela, aby to James vedel. Nie potom, čo urobil.
"Samie," povedal a pristúpil k nej bližšie. Zobral jej ruky do dlaní a pomaly ich hladil. "Viem, že som ti ublížil, ale skutočne ťa milujem. Tie posledné mesiace boli príšerné. Cítil som sa tak prázdne, keď som si myslel, že ťa už nikdy v živote nestretnem. Tak som sa bál, že z tvojej strany to bolo len pobláznenie, a že len čo sa ti stratím z očí na mňa zabudneš,"
"To sa nedalo," pokrútila Sam hlavou. "Ja....." zhlboka sa nadýchla a ešte viac očervenela. "Príliš som ťa....milovala?" povedala potichu trasúcim sa hlasom a opatrne na Jamesa pozrela. Očakávala, že sa jej vysmeje, ale on ju len potichu pozoroval.
"A ešte stále ma miluješ?" opýtal sa a Sam prekvapilo akú neistotu na jeho tvári videla. Nikdy predtým ho nevidela takto sa tváriť. Vždy bol arogantne sebavedomý.
Bez slova prikývla, pretože nebola zvyknutá ľuďom otvorene prejavovať city. Už to, čo vyslovila pred tým jej dalo zabrať, aby to zo seba dostala.
Cítila ako jej začali slzy stekať po líci a James ich okamžite zotrel svojimi palcami.
"Aj ja ťa milujem, Samie. Viac ako si dokážeš predstaviť," znova ju pobozkal a bolo to ešte krajšie ako po prvýkrát. Samanthe i naďalej stekali slzy po tvári, ale šťastne sa rozosmiala.
"Aj tebe šťastný nový rok, Jimmy,"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Vicky Vicky | Web | 1. ledna 2011 v 14:36 | Reagovat

Ahoj rada by som sa s tebou spriatelila :) Budem rada keď sa ozveš

2 Hwesa Hwesa | Web | 2. ledna 2011 v 15:05 | Reagovat

Krása!!
Vôbec ten koniec nie je odfláknutý, krásne to zapadá do celého príbehu.
Skutočne to bolo pekne napísané a realisticky, takto nejako to býva, pri rozchodoch, neopätovanej láske a pod. A super happy end poteší :-).

3 Nell Nell | Web | 2. ledna 2011 v 15:59 | Reagovat

-Tak sa konečne dopracovávam ku komentáru. (A chcela som sa už skôr, len matka celú večnosť pozerala na nete krby. :D) Pôvodne som ti chcela okomentovať obe časti zvlášť, ale nakoniec ti to zhrniem v jednom.
-Za prvé, tá pesnička je senzačná. Tá posledná sa mi nepáčila, takže som si znovu pustila tú...veď vieš, nechce sa mi ísť hore a pozerať názov. :-D
-Viem, že v tej prvej časti bola scéna v minulosti, tá, keď si on šiel kúpiť minerálku a ona rozmýšľala, či nasadne alebo nie. A ja som sa vrátila vyššie, či som niečo nevynechala alebo tak, veď prečo by mu sadala do auta? :-D Tam som bola chvíľkovo zmätená. :D
- Ale inak si Jamesa vykreslila strašne ľúbezne. (: A celé to bolo skvelé, žena! A súhlasím, ten koniec vôbec nie je odfláknutý. :O Perfektný je, taký roztomilo ľúbezný. Bóóže, ženská, senzačné je to. (:

4 miselka miselka | Web | 3. ledna 2011 v 19:14 | Reagovat

velmi pekné :-) a tie pesničky :-)

5 isska isska | 10. ledna 2011 v 15:51 | Reagovat

pozvanie na rpg stranku: http://diviareloaded.lefora.com/ :)

6 Nika Nika | Web | 7. března 2011 v 15:39 | Reagovat

[3]: Hej, tú časť s autom som blbo vysvetlila. :D To s ním mala ísť na služobku. :D
Vlastne, veľa ľudí toto nebude čítať, takže to som napíšem.....preto to bolo také ťažko zrozumiteľné, lebo sa to vlastne vážne stalo...mne...teda, ten koniec nie :D ale všetko pred koncom áno. :D Takže som zabúdala písať súvislosti, pretože som si neuvedomila, že sa to môže byť trochu mätúce pre niekoho, kto nie je zasvätení do "problematiky". :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama