Neutron star collision 1/2

1. ledna 2011 v 3:56 | Nika |  ♦Jednorázovky♦
2011
Šťastný nový rok, lásky moje! :) Ako ste oslavovali? Asi Vám je divné, čo má toto znamenať a prečo to nie je nová kapitola, ale snáď si prečítate túto jednorázovku. 
Warning! Ten koniec je strašne, ale strašne odfláknutý a písaný na rýchlo, lebo si chcem už ísť ľahnúť. Nechcela som to však urobiť predtým ako Vám sem hodím toto. Nejak zvlášť sa mi to nepáči, dej tam v podstate nie je, ale vy mi odpustíte, však? :) Dajte potom vedieť, že čo si o tom myslíte, lebo som zvedavá ako na to zareagujete. ;)
That's all for now, just enjoy it. :-*


Baby, It's been a long time waiting...

Samantha vedela, že je koniec. To si veľmi dobre uvedomovala už niekoľko mesiacov, ale to jej nebránilo v tom, aby stále dúfala. Veď čo ak by sa náhodou raz objavil vo dverách s kyticou ruží?
Ironicky sa zasmiala. No jasné a jedného dňa sa prebudí na to ako sa po ulici prechádza dinosaurus. Čím si však bola absolútne istá bolo to, že ak by sa tak raz stalo a on by sa pred ňou z ničoho nič zjavil, tak by sa mu bez otázok vrhla okolo krku a spolu s týmto gestom by odhodila zvyšok svojej dôstojnosti.
Pretrela si oči a z boku sa prevrátila na chrbát. Hľadela na strop a bojovala so slzami, ktoré sa jej drali do očí. Ako dlho to už vlastne bolo? Naposledy ho videla na konci mája kedy pozorovala ako so zďaľujúcim chrbtom odchádza z jej života. Avšak čo mohla robiť? Mala sa za ním vrhnúť a prosiť ho, aby to nerobil? Niežeby to nezvažovala... Ale nemohla to spraviť. Dal jasne najavo, že k nej prechovával čisto platonický vzťah. Z ich dvoch bola ona ten blázon, ktorý dúfal v niečo viac. On rozhodne žiadnymi romantickými predstavami netrpel. Ak aj áno, tak Samantha v nich určite nehrala hlavnú úlohu.
Stisla pery a zotrela si slzy, ktoré jej začali stekať po lícach. Koľkokrát už pre neho plakala? Nedokázala to ani spočítať. Od ich posledného stretnutia ubehlo už sedem mesiacov, ale ona nezabudla. Myslela na neho každý deň, každú minútu. Vždy vedela, že ho milovala, ale až jeho odchod odhalil ako veľmi. Išla sa zblázniť z pocitu bezmocnosti. Mala chuť kričať, rozbíjať veci a dostať zo seba všetko to zúfalstvo.
Už chápala prečo ľudia hovorili, že medzi láskou a nenávisťou je len tenká čiara. Samantha ju pravidelne prekračovala. V jednej chvíli Jamesa milovala a v ďalšej ho nenávidela zato, že sa kvôli nemu takto cíti, zatiaľ čo on už na ňu zabudol. Ona to nedokázala.
Poznala aj ďalšie príslovie. Klin sa klinom vybíja. Niežeby sa už nepokúšala nájsť ten svoj klin, ale zakaždým mala pocit akoby tým Jamesa podvádzala. A tiež bolo ťažké nájsť náhradu za muža akým bol James, pretože za takých sa proste nehľadajú náhradníci. Jamesovia boli ohrozený druh na pokraji vyhynutia. Ako náhle ste na nejakého natrafili bolo vašou úlohou postarať sa o to, aby ste zvyšok svojho života strávili s ním.
Samantha si pretiahla cez hlavu vankúš a zúfalo zaúpela. Dokedy sa ešte bude musieť takto cítiť? Čo ju však trápilo viac bolo- čo bude robiť, keď sa jej na Jamesa nepodarí zabudnúť? A to sa stane, tým si bola istá. James nielenže bol ohrozený druh, k tomu všetkému bol ešte aj stelesnením všetkých jej snov o opačnom pohlaví.
Pamätala si, že ako trinásťročná bola zamilovaná do jednej postavy a taktiež aj do herca, ktorý ju stvárňoval. V jeden večer počas dlhého telefonátu s priateľkou vyhlásila, že bude chodiť iba s mužom, ktorý bude vyzerať ako dotyčný herec a tiež bude mať povahu ako jej obľúbená literárna postava. Vyslovila to viac-menej zo žartu, pretože si veľmi dobre uvedomovala, že niekto taký nemôže existovať. Avšak James ju vyviedol z omylu. Nielenže niekto taký existoval, ona sa s ním stretla a zamilovala sa do neho.
Nie, takto nemôže myslieť, lebo sa zdeptá. Energicky odhodila perinu a vyliezla z postele. Čo však máte robiť, keď vás váš zmysel života opustí? Kvôli čomu každý deň ráno vstanete? Pretože presne takto sa Samantha cítila. Netušila, čo má robiť, načo sa tešiť, pretože všetko bolo v porovnaní s Jamesom bezvýznamné. Možno by jej pomohlo, keby sa mala komu vyplakať na pleci. Ale komu? Svojej matke, ktorá sa pri každej zmienke o Jamesovi tvárila akoby ju tým Samantha nesmierne obťažovala? Prekážal jej akýkoľvek citový výlev. Samantha sa už presvedčila, že i keď jej matka je v mnohých smeroch aj jej najlepšou priateľkou, tak čo sa týka citových záležitostí je nato Samantha
sama.
"Nerev, musíš sa cez to preniesť. Už je to dávno." Vždy sa jej ozvalo v hlave, keď ju v najhorších chvíľach napadlo zájsť za matkou.
Samantha potriasla hlavou. Nie, za matkou rozhodne nemohla ísť. S priateľkami na tom bola podobne. Ani jedna z nich nechápala prečo sa cez to už neprenesie, a keď už o tom hovoríme, tak ani Sam.
Napoly spiac zamierila do kúpeľne, kde s privretými očami siahla po zubnej kefke. Po dvoch neúspešných pokusoch sa jej podarilo vytlačil zubnú pastu na plochu štetiniek a s unaveným povzdychom si oprela hlavu o zrkadlo pred sebou.
V podstate mi nechýba. Čo ma je vlastne po ňom? Stavím sa, že od svojho odchodu si na mňa nespomenul, tak prečo by som sa kvôli nemu mala trápiť ja?
S vervou si drhla zuby a takmer prepočula zvonenie telefónu v kuchyni. Pokračovala v čistení a vybrala sa za zvukom, ktorý by mal byť o šiestej ráno ilegálny.
"Áno?" zamrmlala ešte stále ospalým hlasom.
"Sam?" ozvala sa do telefónu jej najlepšia priateľka Lucy. Ako môže znieť tak nechutne čulo takto skoro ráno? Pomyslela si Samantha zhrozene.
"Máš bod za správny postreh. Čo sa deje? Prečo mi voláš práve na Silvestra?" Vďakabohu ten otrasný rok končí. Dnes za ním spravím hrubú čiaru a pôjdem ďalej. Teda viac-menej.
"Páni, tiež nemusíš byť taká nadšená z toho, že ma počuješ," Lucy sa zasmiala. "Len som ti chcela brnknúť a zistiť, či si nezmenila názor na večer. Určite nechceš prísť? Viem, že moji rodičia a sarkastický brat nie sú žiadne terno, ale aspoň by si nemusela byť sama." Ježíši, to vyzerám až tak zúfalo?
"Ježíši, si zlatá," povedala Sam namiesto toho s predstieranou bezstarostnosťou. "Ale to je v pohode. Nechcem vás rušiť a navyše ja chcem byť dnes večer sama," dodala. Vlastne jej vyhovovalo, že ten večer bude mať sama pre seba. Bolo jej jasné, že myšlienky na Jamesa budú intenzívnejšie, pretože bude premýšľať kde je a čo robí. Hlavne s kým to robí. Tiež sa chcela vyhnúť fiasku z minulého roka. Bola na párty v jednom podniku a celé hodiny len presedela pri stole s opilcom po boku, ktorý ju obťažoval.
"Si si istá? Vieš, možno by som ja mohla zaskočiť za tebou a..." Preboha, len to nie.
"Si zlatá, ale nemusíš. Vážne, mám na večer veľké plány," dúfala, že jej hlas znie aspoň trochu vzrušene.
"Skutočne?" zatiahla pochybovačne Lucy. "Tak v tom prípade ťa už nebudem rušiť." Vďakabohu. V tom však Samanthu niečo napadlo.
"Ty Lucy," zvolala. "Prečo si už hore?" bezprostrednou reakciou jej bol unavený povzdych.
"Ja som ešte hore," zívla. "Šprtala som do školy. Skúškové sa mi blíži," v tej chvíli Sam Lucy neznášala a tiež sa v nej ozvali výčitky. Lucy bol prváčka na medine a až nechutne zodpovedná. Zato Samantha bola jej pravý opak. Všetko robila na poslednú chvíľu, bola lenivá a všetko zvykla odkladať. A vďaka Lucinej poznámke si spomenula na hromadu kníh, do ktorých sa ešte nepozrela.
"Mmm, chúďa," zamrmlala. "Tak si choď na pár hodín ľahnúť," povedala a dúfala, že sa jej týmto spôsobom rýchlo zbaví. V ten deň skutočne nemala náladu na za každých okolností dokonalú a zodpovednú Lucy.
"Asi pôjdem," Lucy opäť zívla. "Tak teda šťastný nový rok, Sam! Musíme sa potom stretnúť a zájsť spolu niekam,"
"Určite," prikývla Sam a potom si uvedomila, že to Lucy nemohla vidieť. "Šťastný nový rok, Lucy. A tiež aj dobrú noc," zasmiala sa a Lucy sa k nej pridala.
"Díky, tak sa maj, papa," keď jej Lucy po prvýkrát do telefónu povedala papa, Samantha sa, mierne povedané, zhrozila. Ale postupne si na to začala zvykať a raz za čas sa to prinútila povedať tiež. A dnes, usúdila, bol deň, kedy by to asi mala povedať opäť.
Zhlboka sa nadýchla a potlačila všetky prirodzené reflexy, ktoré jej chceli zabrániť v tom, aby to vyslovila.
"Papa," odvetila so stuhnutou sánkou a zložila. Napadlo ju, že by nebol zlý nápad, keby si aj ona šla na chvíľu ľahnúť.



Netušila koľko je hodín, ale uvedomovala si, že keby mala otvoriť oči, tak by jej to spôsobilo fyzickú bolesť. So zamručaním sa prevrátila a ľahla si na brucho. Zaborila hlavu do vankúša a snažila sa nevnímať výčitky, ktoré jej hovorili, že by už mala vstať.
Strieborné auto zahlo na cestu, kde stála a Samantha v duchu zanadávala. Je to tu. Podišla bližšie k okraju chodníka, ale auto prekvapilo zašlo na parkovisko. Zazmätkovala a vybrala sa k nemu.
Prečo tu zaparkoval? Veď mohla ihneď naskočiť do auta a on by sa nemusel zdržovať.
Myšlienky sa jej preháňali hlavou a Sam bola zmätená. Práve sa dostávala k autu, keď vystúpil. Samantha sa sprudka nadýchla a srdce jej bilo ešte rýchlejšie, ak to vôbec bolo možné. Vyzeral úžasne. Mal na sebe bledoružovú košeľu, ktorú mal zastrčenú do čiernych nohavíc. Vlasy mal trochu pristrihnuté, ale stále mu trochu zakrývali uši a spadali do čela.
"Idem si len kúpiť minerálku, hneď som späť," povedal.
"Jasné," prikývla nervózne a začala panikáriť. Očakával, že pôjde s ním alebo mala zostať stáť pri aute? Či mala nasadnúť? Nebolo by to drzé? Mlčky zvažovala všetky možnosti, zatiaľ čo prsty obtočila okolo kľučky na dverách a s trhnutím ich otvorila.
Už je aj tak neskoro. Pomyslela si. Nasadla si do auta, takže veľa možností už nemáš.
Jedinou útechou pre ňu bolo, že kľúče ostali v zapaľovaní, z čoho usúdila, že auto nechcel zamknúť, takže predpokladal, že ho v ňom počká.
Sledovala jeho vzďaľujúci sa chrbát a cítila ako sa jej vnútrajšok zovrel.
Čo tu preboha robím? Toto nemôže dopadnúť dobre.
Náhle ju pochytila panika. Cítila, že niečo nie je v poriadku, ale nedokázala určiť čo to je. Pohľadom ho doprevádzala, až dokým nevstúpil do budovy a následne sa rozhliadla po interiéri auta. Na sedadle vodiča ležala jeho hnedozelená taška v tvare väčšej kocky, ktorá jej bola dôverne známa z rán, kedy ho v autobuse pozorovala. Pohľadom prešla na jeho služobný mobil, ktorý ležal v priehradke medzi sedadlami. Napadla jej myšlienka, ktorú ihneď vytlačila z mysle von. K čomu by jej bolo, keby mu prelustrovala mobil?
Pohľad o sekundu nato skĺzol na kovový strieborný obal, v ktorom mal uložené vizitky.
Zaváhala.
Nezoberiem si jednu na pamiatku? Aby som mala niečo, keď toto celé skončí zle?
Okamžite to zamietla. Mohol sa každú chvíľu vrátiť a ona nestála o to, aby ju prichytil. To by ani náhodou nebol dobrý začiatok. Nervózne sa rozhliadala cez okná auta a nevedela čo so sebou. O chvíľu v periférnom videní zahliadla jeho postavu. Automaticky k nemu stočila pohľad a ihneď ho odvrátila. Vracal sa k autu s fľašou minerálky v ruke. Jej nervozita narástla. Má sa na neho pozrieť alebo sa tváriť, že ho nevidí?
Zbabelo sa rozhodla pre druhú možnosť, pretože pre ňu bola jednoduchšia. Počula zvuk otvárajúcich sa dverí auta na vodičovej strane. Chytil svoju tašku a následne si sadol.
"Prepáčte, máte so mnou starosti," vyhŕkla okamžite a pozrela na neho.
"To je v poriadku," pokrútil hlavou, stočil svoje telo jej smerom a krížom sa nahol, aby na zadné sedadlo za ňou odložil svoju tašku. Zatajila dych prekvapením ako blízko sa ku nej dostal. Jej mozog usilovne analyzoval, čo vhodné by mohla povedať, aby začala konverzáciu, ale momentálne pracoval v pohotovostnom režime. Bola priveľmi nervózna nato, aby na niečo prišla. Rozhodla sa teda pre taktné mlčanie a o sekundu nato ju zase niečo vyviedlo z miery. Nahol sa cez ňu ku palubnej priehradke. Srdce sa jej rozbúchalo šialenou rýchlosťou a jej telo strnulo na sedadle.
Na neho však jej prítomnosť očividne nepôsobila rovnakým účinkom. Vytiahol niečo z priehradky a následne ju zase zavrel. Jej oči zaznamenali nejaký pohyb a na chvíľu sa jej zazdalo, že mu niečo padlo na zem. Predklonila sa, aby som mu to podala, ale nič tam nebolo.
"Aha, zdalo sa mi, že vám niečo vypadlo," zamumlala nezrozumiteľne a okamžite sa narovnala. Nijak to nekomentoval.
"Vieš adresu tej budovy?" spýtal sa jej a vytiahol z obalu GPS.
"Áno," prikývla a v duchu ďakovala mame, že ju to napadlo pozrieť na internete. "Nemocničná, ale číslo neviem," odvetila. Pozrel po nej a hneď sa sklonil k GPS-ku.
"Mhm," zamrmlal a nasadil prístroj na držiak na palubnej doske. Následne naštartoval auto a chystal sa vycúvať z parkoviska.
Jej mozog znova pracoval na úlohe "Čo povedať", ale evidentne sa stále nedokázal dostať do formy. Znova mlčala a pozerala nervózne pred seba.
"Nemusíš mi vykať," prehovoril zrazu do ticha a pozrel na ňu. "Ja som James," ležérne jej ponúkol svoju ruku. To gesto ju prekvapilo tak isto ako ju prekvapil výraz jeho tváre. Zdal sa taký arogantný, taký chladný.
Prijala jeho ruku a prekvapilo ju aká je horúca. "Samantha," odvetila a tichším hlasom dodala: "teší ma."
Otočil strieborné auto a blížil sa k východu z parkoviska. V mysli si ako pokazené rádio opakovala tri slová: Edward a Bella. Edward a Bella.
Pripojil sa do pruhu a auto bolo stále zahalené do ticha. Mala pre neho pripravenú otázku o jeho práci, ktorú odovzdával, ale zdalo sa hlúpe ju na neho zrazu len tak vybafnúť. Chcelo to nejaký úvod, na ktorý nevedela prísť.
Mysli, Samantha. Sakra, mysli! Toto je tvoja jediná príležitosť! Opakovala si stále v hlave. Avšak pod vlastnoručným nátlakom znervóznela ešte viac.
"Už sa to blíži, za chvíľu sa ti začne škola, však?" prehovoril na ňu. Vydýchla si a bola vďačná, že prelomil ticho a začal s konverzáciou.
"Áno," prikývla. "Bohužiaľ," náhle ju napadlo, že to nevyznelo príliš vyspelo, tak neurčito zamrmlala: "Ale tak celkom sa aj teším," znova sa medzi nimi rozhostilo ticho a tentoraz to bola Sam, kto ho prerušil.
"Keď sme vás...ťa minule s maminou stretli, spomínal si...no, vravel si niečo o práci, ktorú ste...si odovzdával. Ako ti to vlastne dopadlo?" zamrmlala. Odvetil, že čaká nato, kedy sa mu ozvú, ale vraj im to nejak dlho trvá. Pustila to jedným uchom dnu a druhým von. Za prvé o tom už vedela a za druhé sa jej nervy nevedeli sústrediť na také maličkosti. Jediné na čo dokázala bolo myslieť, že si už jedného tromfa vystrelila. Pozerala pred seba a premýšľala, či môže položiť ďalšiu otázku. V ten deň však jej sebaovládanie malo vážne trhliny, takže z nej vyletelo: "A keď je teraz tá kríza, tak vám aspoň znížili počet služobiek, ktoré musíte absolvovať za týždeň? Veď tak automobilový priemysel a strojárstvo to, pokiaľ dobre viem postihlo najviac, takže to teraz musí byť ťažšie," James však očividne nikdy nemohol zareagovať tak, ako Samantha očakávala alebo tak, aby jej
to pomohlo. Zaregistrovala, že sa na ňu periférnym pohľadom so zvláštnym úsmevom pozrel. Až potom odpovedal.
"Nie, neznížili nám to," prečo mala taký zvláštny pocit? Prikývla a znova sa odmlčala. Dlho jej to však nevydržalo. Po ďalšom rozmýšľaní z nej
opäť niečo vyhŕklo.
"A čo si vlastne študoval?"
"Environmentalistiku," odvetil pokojne. Vôbec nerozmýšľala, čo pláca.
"Tak aspoň máš prácu spojenú s tým, čo si študoval,"
"Tak okrajovo," opravil ju pokojne. Sakra, prešľap. Rozmýšľaš vôbec, čo hovoríš? Nadávala si v duchu. "Ale väčšina ľudí aj tak nerobí to, čo vyštuduje," dodal.
Prikývla. Možno až prirýchlo. "To hej," znela jej inteligentná odpoveď.
"Ale tak, baví ťa to, čo robíš, nie?" spýtala sa ho.
Pousmial sa krivým úsmevom, ktorý hovoril všetko a zároveň nič.
"Aj áno," znela jeho odpoveď. Nezašla príliš ďaleko? Nie je dotieravá? Cítila sa ako pod vplyvom niekoľkonásobného kofeínu. Milión vecí sa jej prehrávalo hlavou neuveriteľnou rýchlosťou. "Ale podmienky nie sú bohužiaľ práve najlepšie," dodal. Vari sa jej vnútorná panika odzrkadlila aj na tvári a on sa nad ňou zľutoval? Mala čo robiť, aby upokojila svoje divoko bijúce srdce a rozhodla sa, že nezaškodí, keď si dajú v konverzácii menšiu pauzu. Doterajší výkon bol aj tak ich rekordom.
V tej chvíli Sam prišlo až nevhodne komické, koľko nesmierne vtipných poznámok človeka napadne, keď je pod tlakom.
Hrýzla si dolnú peru a v pravidelných intervaloch si menila postavenie rúk. Vôbec si nedokázala spomenúť ako mávala položené ruky zložené počas normálnej jazdy.
"Ktoré jazyky sa to vlastne učíš?" položil po chvíli otázku. V duchu sa pousmiala. Takže predsa len nebola jedinou nervóznou osobou v aute. Bola si na sto percent istá, že toto musel vedieť. Elisa mu to niekoľkokrát spomínala a tiež sa jej to pred ním raz spýtala, rozhodne si to musel pamätať.
"No, angličtinu a španielčinu mám normálne v škole, francúzštinu som sa učila štyri roky a nemčinu som mala súkromne s mojim španielčinárom," odvetila.
"A ako španielčina?" spýtal sa dychtivo. Vedela, že miloval španielčinu a tým, že sa ju učila u neho získala bonusové body.
Jazda plynula a niesla sa v znamení ticha a nervóznych otázok. Samantha sa išla zblázniť. James nevyzeral, že by mal záujem o nejakú konverzáciu, takže zostalo na Sam, aby nejakú zaobstarala. Pýtala sa na jeho sestru- dvojča, hovorila mu o sebe bez toho, že by sa pýtal a on len sem-tam prispel do rozhovoru nejakou otázkou.
Zrazu sa k nej naklonil so spikleneckým úsmevom a Samanthe sa zatajil dych.
"Tam napravo tečie rieka Nidd," povedal a jeho úsmev sa rozšíril. Samantha sa zmohla len na uchechtnutie. "Nezapíšeš si to?" vtipkoval ďalej. "Nie, že zabudneš!" vyhrážal sa naoko.
Samantha síce bola známa svojím zmyslom pre humor a trefnými poznámkami, ale v tej chvíli ju vlastný rozum zradil. Spôsobila to Jamesova blízkosť, jeho vôňa, ktorá k nej niekedy zaviala a jeho očarujúci zmysel pre humor.
"Po prázdninách," pokračoval, na tvári stále ten šarmantný úsmev so zdvihnutým kútikom úst. "budeš môcť rozprávať, že si mala exkurziu po Anglicku," venoval jej posledný zničujúci pohľad a následne stočil svoje oči späť na cestu.
"Tak to hej," znova sa len zasmiala a v duchu si nadávala do prihlúplych hlupaní.
No tak už povedz niečo vtipné! Nadávala si v duchu.
Scéna sa náhle zmenila. Stále spolu sedeli v aute, ale tentoraz však na spiatočnej ceste. Mali zapnuté rádio, zatiaľ čo James viedol auto po strmých serpentínach. Vysiela sa show, v ktorej mali moderátori pozvaného nejakého slávneho herca.
"Ale to nie je teraz dôležité," povedala moderátorka svojím melodickým hlasom. "Ja som rozprávala o tom ako ty hráš na rôzne hudobné nástroje,"
"Neviem," odvetil herec. "Máme tam takú pasáž, že vlastne hráme," odkašľal si. "takže máme tam gitaru, klavír, bicie a si tak rotujeme medzi sebou,"
"Mhm," prisvedčil nezaujato druhý moderátor.
"Ale to je, to je strašný cirkus, čo tam ako hráme,"
"Mhm," ozval sa opäť ten istý hlas.
"To nemá s ozajstnou hudbou nič spoločné," pokračoval ďalej herec nonšalantným hlasom.
"Ale vedel by si hrať v kapele," skočila mu do toho moderátorka.
"Pôsobíme ako garážová kapela," pokračoval herec.
"No veď dobre," moderátorka podotkla a stále sa nevzdávala. "Ako pre...pre mňa je veľmi atraktívne, keď muž vie zobrať hudobný nástroj a ty vieš zobrať niekoľko hudobných nástrojov," Sam prekvapilo, keď sa k nej James znova naklonil, na ústach zase ten chlapčenský úsmev.
"Ja by som aj vedel uchopiť hudobný nástroj, ale čo sa týka hrania, tak v tom by som videl istý problém," zdvihol pravý kútik do odzbrojujúceho úsmevu. Samantha sa schuti rozosmiala.
"Nevieš hrať na žiadny nástroj?" spýtala sa s úprimnou zvedavosťou. Pokrútil hlavou.
"Nie," na chvíľu sa odmlčal a potom sa spýtal. "Ty vieš?" Prikývla.
"Mhm, na klavír a flautu,"




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Jožin Jožin | E-mail | Web | 19. června 2012 v 15:12 | Reagovat

Moc dobrý. Těším se na další

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama