59. The Skin Of A Killer

25. listopadu 2010 v 5:25 | Nika |  Príbeh môjho života

Presne tak, baby. Zrak Vás neklame, ani ste to neprehnali s pitím (aspoň dúfam) a ani sa Vám nesníva. :D Skutočne práve hladíte na novú kapitolu, ktorú moja maličkosť pre Vás napísala. Ale najprv poďme k hlavnému bodu programu. No dobre, hlavný nebude, ale je to novinka.
Ak spočiniete zrakom na pravej strane obrazovky, následne presuniete zrak pod nadpis "Update", zrak Vám padne na nápis "Odkazovač". V podstate to nie je nič iné ako Guest book, ale názov odkazovač sa mi páčil viac. :D Vďaka americkým filmom som ho pridala na zoznam vecí, ktoré budem mať, keď budem veľká. :D
Pokojne tam píšte, čo Vás napadne, budem ho pravidelne kontrolovať, takže by ste ma tam mali zastihnúť. Áno, pochopili ste dobre. Ako náhle tu nejaká kapitola nepribudne v dlhšom časovom intervale, klikáte na odkazovač a všetky vaše nadávky pripichnete na nástenku. :D
To je v podstate tak asi všetko, čo by som mala na srdci. Prejdime ku kapitole.
Nesmierne sa teším, že som sa prepracovala až ku tejto kapitole. Túto scénu som mala v hlave už roky presne s pesničkou Always od Salivy a konečne sa o ňu môžem s Vami podeliť. Pôvodne mala byť dlhšia a prepracovanejšia, ale tak no.....Som rada, že vôbec existuje. :D
Skutočne sa držím myšlienky, že Vás táto kapitola urobí aspoň na sekundu šťastnými, takže tu radosť aspoň predstierajte, okej? :D Som rada, že ešte vládzete čítať túto nekonečnú poviedku a mám pre Vás zlú správu......bude ešte dlhšia. :D Takže máme jasno, kapitola je tu, tak to využite a kliknite na "Celý článek".

Nemala som poňatia ako sa v mojej ruke zhmotnil prútik. Zrazu som ho zvierala v trasúcej sa ruke tak pevno, až mi zbeleli kĺby. Srdce mi začalo búchať frenetickou rýchlosťou a ja som nedokázala myslieť na nič iné ako na to, či v čase útoku bola v dome aj moja mama. Veľmi dobre som si uvedomovala, čo to znamenie znamená. Smrťožrúti ho vyčarovali nad miestom, kde zaútočili. V Proroku som o tom čítala každý deň. Aurori prichádzali na miesta, ale jediné, čo nachádzali boli vyvraždené rodiny. Pri tej myšlienke mi prebehol mráz po chrbte.
Nie, to nemusí hneď znamenať, že....že...ani som si to nedokázala predstaviť. Možno sú ešte v dome, alebo to je len nejaký vtip, veď sme boli muklovská rodina bez akýchkoľvek významných kontaktov na ministerstve.
Rozbehla som sa k domu, ktorý vyzeral tak ako keď som ho naposledy opúšťala. Nebolo vidieť žiadne náznaky toho, že by sa k nám niekto vlúpal. Dvere boli zavreté a nepoškodené rovnako ako okná. Je to dobré znamenie alebo zlé? Možno ešte nezaútočili, čo ak znamenie vyčeroval nejaký Smrťožrút a potom išiel pre ostatných? To by potom znamenalo, že sú na ceste.
Nemala som poňatia, čo mám robiť. Bolo nemožné, aby som sa s nimi pokúšala bojovať. Skoncovali by so mnou skôr, než by som stačila namieriť prútik.
Pokrútila som hlavou a zastavila pred vchodovými dverami. V prvom rade musím zistiť, kde je mama a potom budem riešiť zvyšok. Chytila som kľučku a chcela vojsť, ale bolo zamknuté a to ma zmiatlo ešte viac. Načo by sa obťažovali so zamkýnaním dverí?
Zdvihla som pravú ruku a namierila ju na zámok.
"Alohomora!" zašepkala som čo najtichšie ako som dokázala. Dvere sa otvorili a do mŕtvolného ticha zavŕzgali až priveľmi hlasno. Stála som vo dverách a rozhliadala sa po hale. Všade bola tma a ticho. To strašné ticho, v ktorom som počula búšenie svojho srdca hlasnejšie, než by mi bolo milé. Vďaka tme som nič nevidela, ale nebola som si istá, či by mi pomohlo, keby som na seba upozornila žiarou z prútika.
Opatrne som prekročila prah domu a preklínala každé zavŕzganie parkety. Ruka s
prútikom, ktorú som držala zdvihnutú sa mi tak veľmi triasla, že som si ju musela podoprieť.
Bola som zmätená. Všetko vyzeralo v poriadku, tak kde je potom mama s Jacobom? Vedeli, že prídem a mali ma čakať.
Panebože, čo ak ich odvliekli? Prebleslo my mysľou. Nie, to je absurdné. Akoby by im dvaja muklovia mohli byť užitoční? Bola som jedinou čarodejníčkou v rodine, aj to som o tom chvíľami pochybovala.
Stuhla som a po chrbte mi prebehol mráz. Podlaha nado mnou zavŕzgala, niekto tam hore
bol. Sťažka som preglgla a riskovala jeden rýchly pohľad k otvoreným dverám. Pomohol by mi niekto, keby šlo do tuhého? O tom som silne pochybovala. Toto bola rodinná štvrť na predmestí, čarodejníka by som tu našla veľmi ťažko.
"CRUCIO!" vykríkol hrubý mužský hlas a následne sa ozval ženský krik. Krik, z ktorého tuhla krv v žilách, a ktorý mi vyrazil dych, pretože patril mojej matke.
Ani som netušila, čo robím. Nohy sa mi automaticky rozbehli hore po schodoch, snažila som sa ich brať po dvoch a v duchu som sa preklínala za svoju pomalosť. Krik prichádzal z mojej izby. Bežala som na koniec chodby a bez konkrétneho plánu rozrazila dvere.
To, čo som uvidela mi vyrazilo dych. Mama sa zvíjala na podlahe, lapala po dychu a medzi nádychmi kričala a nad ňou stála mužská postava, ktorá na ňu mierila prútikom.
Istá časť môjho mozgu bola vďačná zato, že je tu len jeden Smrťožrút a druhá vydala príkaz mojej ruke, aby namierila prútik na muža.
"EXPELLIARMUS!" zakričala som.
"PROTEGO!"
"ANI HNÚŤ!"
"SALVIO HEXIA!" muž sa ku mne otočil a ja som zamrzla uprostred nádychu.
"Ty?!" zalapala som po dychu. "To nemôže byť pravda, ty nie si čarodejník," krútila som odmietavo hlavou.
"Och, ver mi, že ním som," Jacob si vyhrnul rukáv a mne sa naskytol pohľad na znamenie, ktoré mal vytetované na predlaktí. Podobné kresby boli uverejnené v Prorokovi, ale istou podobou si nebol nikto istý. "Nie som len obyčajný čarodejník, som verný služobník Temného pána," cítila som ako sa mi po tých slovách stiahol žalúdok a zatmelo sa mi pred očami. Panebože, z tohto sa nemám šancu dostať.
"Nathaly?" z myšlienok ma vytrhol maminin chrapľavý hlas. Chcela som sa k nej rozbehnúť, ale Jacob ma zastavil.
"A, a, a! Nedajme sa uniesť emóciami, dobre?" namieril na mňa prútik a potom oslovil moju matku bez toho, že by zo mňa spustil oči. "Pozri Andy, kto sa k nám pripojil. Tvoja drahá dcéra, vďaka ktorej si ma chcela opustiť," to ma zaujalo.
"Čo chcela?" spýtala som sa nechápavo. Videla som ako sa mu ruka s prútikom zachvela, keď som ho oslovila.
"Och, tak ty to nevieš?" hlas mu neprirodzene preskočil. "Zrejme to malo byť prekvapenie a ja som ho takto zničil," melodramaticky si povzdychol.
Musíš to naťahovať, Nathaly, donúť ho rozprávať len aby si ho niečím zamestnala. Keď bude rozprávať nebude myslieť na iné veci.
"Aké prekvapenie?" položila som otázku a hlas sa mi chvel. Pohľadom som na sekundu skĺzla k mame, aby som zistila ako na tom je. Celé jej telo sa chvelo, nevládala sa ani zdvihnúť na rukách. Panebože ako dlho sa toto dialo?
"Dovoľ, aby som ti to celé vysvetlil," Jacob bol vo svojom živle. Vždy sa rád počúval a teraz nastalo jeho pätnásť minút slávy. "Jedného dňa sa tvoja matka rozhodla, že je načase, aby sme si každý išli vlastnou cestou. Aby som použil jej slová- bolo jasné, že nám to už dlhšiu dobu neklape a preto nevidí zmysel v tom, aby sme sa obaja trápili," začal sa energicky prechádzať po izbe. Jeho pohyby boli trhané, uvažovala som, či si vôbec uvedomuje, čo sa okolo neho deje. Keby som tu bola sama možno by som mala šancu na útek, ale musela som odtiaľto dostať svoju matku a to celú situáciu sťažovalo. Ako dlho bude trvať jeho monológ? Bude to stačiť nato, aby som niečo vymyslela? Sú na ceste ďalší?
"Ale nie, nemohla ma počúvať," Jacob začal zvyšovať hlas. Časť toho, čo povedal mi vďaka mojim úvahám ušla. "a preto som sa rozhodol, že ťa odtiaľto vysťahujem. Bolo jasné, že napätie medzi nami celú situáciu zhoršuje, myslel som si, že ak tu s nami nebudeš, budeme mať druhú šancu. Bohužiaľ celú situáciu skomplikoval rozchod s mladým Blackom," trhla som so sebou a oči sa mi doširoka rozovreli.
"Ako o tom vieš? Nikomu som to nepovedala," uvedomovala som si, že by som mu do toho nemala vstupovať, ale nemohla som si pomôcť. Vyslovila som tie vety skôr ako som stihla zapnúť autokorekciu.
"Tvoja matka mi to povedala," odvetil a zrak mu na sekundu skĺzol na zem na miesto, kde mama ležala. Prečo sa nehýbala? Hrala to alebo omdlela?
"Nemohla ti to povedať, nevedela o tom ani ona," pokrútila som hlavou zatiaľ čo som uvažovala ako sa k nim nepozorovane dostať bližšie.
"Písala jej tvoja spolužiačka," ľahostajne mávol rukou a odfrkol si. "Bála sa o teba, tak nás kontaktovala s prosbou o pomoc," rukami si zúfalo vošiel do vlasov. Na chvíľu som zaváhala a urobila krok dopredu. Uvažovala som, či sa mám pokúsiť vyslať nejaké zaklínadlo, ale ihneď som to zamietla. Možno na sekundu stratil koncentráciu, ale reflexy má určite dobré.
"Celá situácia sa však vďaka tomu rozchodu zmenila. Nechal ťa on, však?" drsne sa zasmial a otočil sa na mňa so zdvihnutým obočím. "Úprimne povedané, nikdy som nechápal, čo taký plejboj ako Black na tebe môže vidieť, ale proti gustu...." nechal vetu vyznieť dostratena.
"Prečo sa situácia zmenila?" Rozhodla som sa ignorovať tú časť o tom kto koho nechal a zamerať sa na to podstatné.
"Pretože si pre nás prestala mať cenu. Tvoj drahý pochádza z veľmi váženej čarodejníckej rodiny. Jeho rodokmeň je niekoľko sto rokov starý, nachádza sa v ňom niekoľko vážených čarodejníkov a on ho svojím správaním pošpiňuje!" jeho hlas začínal opäť naberať na intenzite. "Schádza sa s humusákmi, vláči sa so špinavou krvou a mrhá svojím potenciálom! Jeho rodina sympatizuje s politikou nášho Temného pána a jeho brat sa po ukončí Rokfortu plánuje pridať k naším služobníkom,"
"To nemôže byť pravda," pokrútila som šokovane hlavou. Siriusov brat bol v Slizoline
a chodil o ročník nižšie. Poznala som ho len vďaka tomu, že hral metlobal, ale netušila som, či je vyznávačom čiernej mágie.
"Ale je," Jacobove ústa sa roztiahli do škodoradostného úsmevu. "A tvoj drahý Sirius mu pôjde príkladom len čo príde k rozumu a prestane sa hrať s vami humúsakmi. A to sa stane. Ty si bola našou cestou k nemu. Presvedčil som nášho pána, že nás k nemu dovedieš, ale si taká neschopná, že si ho ani nedokážeš UDRŽAŤ!" posledného slovo na mňa zakričal. Srdce mi začalo búšiť rýchlejšie. Toto nie je dobré, v takomto rozpoložení ho nemôžem mať. Naštvaní ľudia, rovná sa násilní ľudia.
"Práve preto Temný pán rozhodol, že je zbytočné, aby ste i naďalej zostávali nažive a prikázal mi, aby som to s vami skoncoval. Čo je škoda, pretože tvoju matku som si skutočne obľúbil, je tak Andy?" čupol si vedľa nej a prútik jej prešiel po líci. Mama však zostávala nehybná a to ma trápilo najviac.
"Och, neboj sa," podráždene si odfrkol, keď si všimol ako som sa zamračila. Postavil sa a znova sa začal nekľudne prechádzať po izbe. "Iba omdlela. To sa stáva ľuďom, ktorých mučia tak dlho. Vlastne," zamyslel sa. "môžeš byť rada, že sa ešte nepomiatla." Ústa sa mu roztiahli do nepríčetného úsmevu.
"Petrificus totalus!" ani som si neuvedomila, že som to zakričala. Vlastne som sa zabudla na celý svoj kvázi plán prinútiť Jacoba, aby stále rozprával. Hlúpo som sa nechala vyprovokovať a už v sekunde ako som na Jacoba namierila prútik mi bolo jasné, že je to veľká chyba.
"Relacio!" ani som poriadne nepočula aké zaklínadlo Jacob použil. Mala som pocit akoby ma do brucha udrelo baranidlo a vzápätí som letela vzduchom. Skôr som počula ako cítila, že som vrazila do sklenej vitrínky. Náraz do steny mi vyrazil dych a moje telo dopadlo na tisícky drobných úlomkov skla. Čo bolo však horšie- náraz mi taktiež vyrazil z ruky prútik a ja som ho v tých črepoch potme nevedela nájsť. Matne som si uvedomovala, že sa mi sklo zarezáva do rúk, jediné na čo som sa sústredila bolo hľadanie prútika. Prehrabúvala som sa úlomkami a Jacob hysterický smiech ma privádzal do zúfalstva.
"Ale, ale, ale!" jeho hlas sa približoval a ja som mohla len odhadovať, kde tak asi môže stáť. "Nestratila si náhodou svoju hračku?" pocítila som ako sa jeho ruka obomkla okolo môjho členku. Zajačala som a automaticky som vykopla ľavou nohou, ktorú som mala voľnú, ale nepomohlo mi to. Vliekol ma po dlážke za sebou a do môjho tela sa zarezávali ďalšie kúsky skla.
V tom som však zbadala môj prútik. Začala som kričať, využila som moment prekvapenia a znova vykopla. Jacob zaúpel a na sekundu ma pustil, čo som ihneď využila. Priplazila som naspäť k miestu, kde ležal môj prútik a ihneď ho použila.
"Expelliarmus Maxima!" Jacob zajačal a preletel miestnosťou. Jeho letiace telo nezastavilo ani okno. Jednoducho ho prerazil. Netušila, čo to Maxima spôsobí, ale vykĺzlo to zo mňa. Ukázalo sa, že to nebolo na škodu.
Okamžite som pribehla k mamine a zatriasla s ňou.
"Mami! Mami, si v poriadku?" vôbec sa nehýbala a mne začala narastať v krku hrča. "Mami, mami no tak! Počuješ ma?" zatriasla som s ňou silnejšie, ale nejavila žiadne známky toho, že by vnímala, čo sa okolo nej deje.
Blúdila som jej prstami po krku a snažila sa nahmatať pulz. Ihneď som si vydýchla, keď som ho objavila. Dobre, takže mamina je v poriadku. Otázne je, či Jacob prežil ten pád. Dúfala som v zápornú odpoveď.
Rozbehla som sa dole po schodoch a ignorovala bolesť, ktorá sa pri každom pohybe objavila. Všetko ma nesmierne pálilo a štípalo, netušila som ako veľmi som sa na tej dlážke dorezala. Vybehla som pred dom a podišla k miestu, kde by mal Jacob ležať. Trávnik bol však prázdny.
Ruku s prútikom som zdvihla pred seba a rozhliadala som sa po ulici. Nič. Ani len koruny stromov v jemnom vánku nešumeli. Slovné spojenie mŕtvolné ticho pre mňa začínalo dostávať nový rozmer.
Celé telo sa mi nepríjemne triaslo a tričko sa mi lepilo na telo. Ani som si len nechcela predstavovať, či za to môže krv alebo pot. Prešla som až na cestu pred naším domom a neustále som sa rozhliadala okolo seba. V susedných domoch sa nesvietilo, žiadne autá neprechádzali okolo.
"Myslela si si, že skúsiš čarovnú formulku a len tak ľahko sa ma zbavíš?" ten neprirodzene tichý a pokojný hlas sa ozval za mojím chrbtom. Okamžite som sa otočila a zbadala Jacoba, ktorý stál pár metrov predo mnou. Vyzeral nedotknutý, ani len vlasy nemal strapaté. Na človeka, ktorý práve preletel oknom a spadol na zem z druhého poschodia vyzeral až nechutne štýlovo.
"Je ti jasné, že po sebe nemôžem nechať žiadnych svedkov, mám pravdu?" neodpovedala som. Jediným znakom, že som zaregistrovala to, čo povedal bolo nepatrné zachvenie ruky, v ktorej som držala prútik.
"Ver, že tvojej matky mi bude ľúto. Ušetril by som ju, keby som mohol. Celkom som si ju za tie mesiace obľúbil. Možno by sa dalo povedať, že som ju svojím spôsobom aj miloval," neveriacky som si odfrkla. "Zato s tvojou vraždou nebudem mať absolútne žiaden problém. Mesiace som si plánoval ako to spravím, chcel som si to užiť, ale už nemám čas. Predpokladám, že aurory sú už na ceste, takže sa nemusíš báť, bude to rýchle," cez tlkot vlastného srdca som koniec tej vety takmer prepočula. Ale niečo také sa proste nedá nezachytiť. Reflexívne som v rukách zovrela prútik silnejšie, aj keď mi bolo jasné, že mi to bude na nič.
Jacob však nič nerobil. Len tam stál, nohy rozkročené a ruku s prútikom držal spustenú vedľa tela. Hľadel mi priamo do očí a ja som sa ani neodvažovala pomyslieť nato, čo sa mu preháňa hlavou. Celé telo sa mi chvelo a jasne som cítila ako mi kvapka potu steká po chrbte. To neuveriteľné ticho naokolo mi drásalo nervy. Tak už to urob! Chcelo sa mi zakričať. Hovorí sa, že čakanie na smrť je horšie než smrť samotná a ja som nemohla inak ako súhlasiť.
Ako dlho sme tam stáli? Sekundy? Minúty? Pripadalo mi to ako celá večnosť. Náhle mi mysľou preblesla scéna z westernov, kde proti sebe stoja dvaja kovboji a čakajú, kto bude tasiť prvý. Mala by som sa pokúsiť zaútočiť? Nato som skutočne nemala odvahu. Neodvažovala som sa ani pohnúť, dokonca som zadržovala dych, pretože som sa bála, že akýkoľvek pohyb Jacoba vyprovokuje k útoku.
A v tom to prišlo. Mala som pocit, akoby niekto spomalil čas. Jasne som videla ako Jacob dvíha ľavú ruku s prútikom do vzduchu a otvára ústa. Nečakala som ani sekundu.
"Avada...."
"AVADA KEDAVRA!" zajačala som hystericky. Ulicu osvietilo jedovato zelené svetlo a Jacobovo telo sa bezvládne zrútilo na zem.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Nell Nell | Web | 25. listopadu 2010 v 14:33 | Reagovat

Buahá! Žena, to bolo TAK skvelé! Neviem, čím to je, ale mám slabosť na psychopatov (nerieš :D) a tak sa mi prapodivným spôsobom strašne páčilo, keď ju mučil kvôli tomu, že ho chcela opustiť. Navyše mal Jacob dosť cool spôsob vyjadrovania, neviem prečo mi to tak prišlo. Spomínala som, že som chorá? Možno preto. :D
-Každopádne to bolo celé masakerne nečakané a ten koniec O_O Ona ho zabila, ona ho zabila! Veď to je aké super. Rozmýšľam, majú čarodejníci niečo ako zabitie v sebaobrane? :-D Nebude mať kvôli tomu prúser, že nie? Nié. Niééé. Dúfam.
-Ľúbila sa mi prvá a tretia pesnička (že masakerne), tá druhá ma nejako nebrala, ale tá tretiá. *_*
-Ja som šťastná! Človek ti sem príde s pocitom, že ak bude článok, rozhodne to bude nová kapitola a ona je! Buahá, to je také super! ♥
-To, že bude ešte dlhšia, má od zlej správy na míle ďaleko, ty kofa šibnutá! :D (hej, viem, ja ťa vždy pekne nazvem. :D)
-Teším sa, teším sa, teším sa a ďakujem za také skoré pridanie pokračovania. A dúfam, že už chystáš ďalšie! Táto bola fakticky sakramentsky parádna.

2 kathleen kathleen | 25. listopadu 2010 v 15:42 | Reagovat

och wooow....to co bolo????ona ho fakt zakilila????vazne????nemyslela som ze by na to mala gule...ale to pre nu bude dost zle...sak ju zavru nie???ci vrazda v sebaobrane????a jacob je totalny debil!!!total ho nemam rada...znel totalne jak smrtozrut(nwm to presne popisat ale taky ulisny hnusny ton:D:D)a kapitola bola super ale tak fest nechapem ako by im pomohlo to ze Nat chodi so siriusom...ale ja som spomaleny clovek cize mozno v dalsej kapitole ma osvieti:D:Dinaac kedy bude dalsia???:D:Dked si sa tak rozpisala bola by skoda teraz skoncit...hlavne s takym koncom...takze sup sup:D:Dnenechaj nas v napati ci ju zavru...teda ak sa z toho spamata ze niekoho zabila...uuf je toho vela na vstrebanie...
PS:uplne vhodne si dala sem tu kapitolu...presne na moje meniny!!:D:D

3 scarletdiary scarletdiary | Web | 25. listopadu 2010 v 19:03 | Reagovat

YES :) Super . Ešte očakávam útek so Siriusom a všetko bude dokonalé . Ale dlho veci dokonalé neostávajú . Však , pani autorka ? :D

4 Nika Nika | 25. listopadu 2010 v 21:13 | Reagovat

[1]: Ja mám rada psychopatov tiež. Lepšie povedané "zamilovaných" psychopatov. Toho tvojho z včerajšej jednorázovky som si nesmierne zamilovala... :D Majú niečo do seba....cool spôsob vyjadrovania? :D Som rada, že sa Ti to páčilo, pretože som to písala o tretej ráno, takže to tak aj potom vyzerá :D
Si chorá? Vitaj v klube! :D Dáme stretko niekedy na skype? :D
Tú druhú pesničku som po prvýkrát počula vp videu na youtube s Edwardom Cullenom....počkaj, ja Ti to vyhrabem, bolo neskutočné :D....ha! mám ho! len je trochu (trochu dosť :-D ) v mizernej kvalite, lebo tej babe ho tuším na 1x vymazali, tak to dala z iného konta....aspoň myslím :D
http://www.youtube.com/watch?v=snPio6d0sjw
kofa šibnutá? :D tak toto zatiaľ prekonalo všetky pomenovania aké si mi kedy zatiaľ dala :D

[2]: tak ako oficialne potvrdzujem, že Jacob je mŕtvy :D a s tými meninami mi to v poslednom čase nejak vychádza.....najprv scarletdiary, teraz ty....:D prajem všetko najlepšie :-)

[3]: Ten útek so Siriusom Ti nie je vôbec zlý nápad, páči sa mi :D ale budem Ťa musieť sklamať, bude to inak....ešte asi jedna kapitola a posuniem to do siedmeho ročníka....uvidím :D a ďakujem za pani autorku, i keď ja by som sa skôr klasifikovala ako...ako...ako neviem presne čo, ale tak vieš čo chcem povedať, však? :D

5 scarletdiary scarletdiary | Web | 26. listopadu 2010 v 14:46 | Reagovat

[2]: Katka :D Ja som Klaudia . Aj ja som mala prednedávnom meniny :D

[4]: Dobre , dobre :D Ja sa nenazývam autorkou . Ja mám tri JA . Di , šibnutá a sarkastická . Klaudia , tá ktorú poznajú všetci . A Ika . Autorské to dievča :D Niéé . Ona mi chce zmeniť nápady . Bude tu na Mikuláša kapitola ? Obdar ma .
Máš šťastie , že mám fantáziu a nazvem ťa ako dievča , ktoré rado píše . O.K ?

6 happy happy | Web | 11. prosince 2010 v 21:43 | Reagovat

No ty krááááá....... so. O_O  O_O  O_O  O_O  O_O  O_O  O_O

Teď po dlouhé době jsem se k tobě dostala a musím říct, že to čekání se vyplatilo. Ženo, ani si neumíš představit, jak si mě teď dostala. To se ještě snad nikomu tak nepodařilo tak jako tobě. 8-O
Bylo to úžasné a suprové a musím říct, že mé podezření, že je Jacob Smrtijedem se potvrdilo. Muhehe... :-P
Trošku mě vyvádí z míry chování Lily, no ale to je jenom detail. :-|
Moc a moc a moc a moc a moc se těším na další kapitolu a tím pádem i na Siriuse! :-D

7 Tonks Tonks | Web | 15. prosince 2010 v 13:11 | Reagovat

o.O fúha... asi len, obdivujem, že mala silu a žalúdok na to, aby niekoho zabila. čakala som, že to vyriešiš ináč, niečo v štýle voldyho smrti. ale tak, samozrejme, nemôžeme mať len čisto kladných hrdinov.
som zvedavá, ako sa s tým vysporiada a či sa jej matka dostane z toho psychicky. a keďže som čítala dve posledné kapitoly naraz (keď je človek chorý a doma, zistí, že mu ušlo veľa vecí...), zaujíma ma aj to, ako to pôjde ďalej so siriusom. lebo ten mi príde ako kvalitne rozdvojená osobnosť. nuž, už to nie je sladučký dvojník edwarda, ako predtým :D (a nieže by mi to vadilo O:))
teším sa teda na pokračovanie, neviem si predstaviť, ako z tohoto ideš vykorčuľovať :D ;-)

8 Hwesa Hwesa | Web | 20. prosince 2010 v 22:36 | Reagovat

môj ty ...!!! Som samozrejme tak ako viacerí prekvapená ako Natally zareagovala.
Z Jacoba som prekvapená v tom smere, že som skutočne netušila, že z neho spravíš Smrťožrúta - inak mi bol nesympatický od začiatku, ale tak si ho ako postavu vlastne sformovala :).
Mám nepríjemný pocit z následkov Natinho reagovania. Proste mám pocit, že z toho teraz bude zle - za prvé, Ministerstvo ju môže obviniť, aj keď to bolo v sebaobrane... za druhé, s týmto sa asi ani ona sama psychicky ľahko nevyrovná... a za tretie, predpokladám obrovské odsudzovanie jej okolia (resp. školu a spolužiakov) - proste pochybujem, že sa bude môcť len tak vrátiť spokojne do školy... z tohto bude kauza jak hovado (si myslím).

Nika! Ty vieš skutočne prekvapiť a pevne žmúrim oči a dúfam, že kapitolku pridáš čo najskôr. Teda fakt, čo najskôr. Nemôžeš ma tu (aj ostatných) nechať takto čakať!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama