22. Láska prechádza cez čokoládu 3/4

3. května 2008 v 5:13 |  Príbeh môjho života
Ehm....

"Drahá Madisonová, netušil som, že nevieš spoznať ani len obyčajné dvere. To ťa moja spoločnosť tak veľmi rozrušuje, že už zabúdaš aj na obyčajné veci?" usmial sa sebavedome a pravou rukou sa frajersky oprel o stenu. Zrejme na mňa mala táto póza zabrať. "Ale neboj, to je na rande normálne. Som zvyknutý," mávol rukou.
"Toto nie je rande!" zvolala som šokovane.
"Je piatok večer a nasledujúcich pár hodín plánujeme stráviť spolu a osamote, čo to podľa teba je?" spýtal sa so záujmom.
"To neviem, ale rande to nie je!" zopakovala som nekompromisne a pokrútila rázne hlavou.
"Keď myslíš," mykol plecami. "A teraz dovoľ, aby som ti predstavil niečo tak úžasné, ako je kuchyňa," povedal a uklonil sa ako nejaký rytier.
"Kecáš," povedala som neveriacky.
"Môžeš sa sama presvedčiť, že hovorím čistú pravdu," usmial sa na mňa.
"Kecáš," zvolala som znova šokovane. Black sa zasmial. "Odkedy vieš, kde sa nachádza?" zamyslel sa.
"Zhruba od polovice prvého ročníka?" zalovil v pamäti.
"V polovici prvého ročníka som ešte nevedela trafiť na hodinu," zasmiala som sa zúfalo a pozrela na dvere pred sebou.
"Holt, som geniálny," rozhodil teatrálne rukami.
"To určite," uchechtla som sa.
"Mýlim sa, alebo som v tvojom hlase postrehol niečo, ako je sarkazmus? Pretože ak áno, som urazený a nikam ťa nezob-," spustil, ale ja som len mávla rukou na znak toho, že mi je to jedno a otvorila dvere. "Hej, počkaj! Ja som ešte nedohovoril!" zvýšil hlas, ale ja som už bola v úžase z toho, čo som zbadala pred sebou. Stálo predo mnou vyše sto malých stvorení a zvedavo na mňa upierali veľké oči veľkosti tenisových loptičiek.
"Ehm, čo to je?" spýtala som sa zahanbene Blacka tak, aby to tie stvorenia nepočuli.
"Domáci škriatkovia," odpovedal proste. "Ešte si ich naživo v živote nevidela?" spýtal sa prekvapene.
"Som z muklovskej rodiny," prevrátila som očami.
"Slečna si bude priať?" vystúpil jeden škriatok dopredu a hlboko sa uklonil.
"Nie, nie, nie. Neklaňaj sa mi, to vôbec nemusíš," povedala som vystrašene.
"Mikey, doniesol by si nám prosím ťa dve horúce čokolády?" sklonil sa k nemu Black. Škriatok horlivo prikývol a odcupital preč. Black ma schytil za ruku a vliekol ku stolíku, ktorý sa nachádzal v rohu miestnosti. "Nehľaď na nich tak fascinovane, sú to len škriatkovia," povedal otrávene.
"V živote som žiadneho nevidela naživo a teraz ich mám pred sebou sto," povedala som užasnuto. Black len prevrátil očami a usadil sa.
"To tam budeš stáť celý večer?" spýtal sa pobavene, keď som si stále nesadala a i naďalej si prezerala tie malé stvorenia. Potriasla som hlavou.
"Ehm, prepáč. Nepočúvala som ťa, čo si vravel?" Black len mávol rukou.
"Nič, nič. Kašli na mňa, ja si vystačím aj sám," povedal bezvýrazne.
"Tak prepáč," prevrátila som očami a sadla si oproti nemu. Podoprela som si hlavu a uprela na neho pohľad.
"Prečo sa na mňa tak pozeráš?" spýtal sa celý nesvoj.
"Chcel si, aby som si sadla a venovala sa ti," odvetila som a usmiala sa na Mikeyho, ktorý nám práve doniesol čokoládu.
"Ďakujem ti pekne, si zlatý," škriatok sa okamžite začal klaňať. "Už sme o tom hovorili, prosím toto nerob," povedala som a Mikey s tým prestal.
"Bude si pán priať ešte niečo?" spýtal sa Blacka.
"Nie, to je všetko. Ďakujem," usmial sa na neho. Škriatok prikývol a odcupital preč.
"Prečo sa tak na mňa pozeráš?" spýtala som sa Blacka, keď som si všimla, ako na mňa zamyslene hľadí.
"Preto, čo si tomu škriatkovi povedala. Väčšina dievčat sa v tom, že sa im škriatkovia klaňajú vyžívali a vôbec ich v tom nezastavili, ale ty áno. Ani len nezaďakovali, keď im niečo škriatok priniesol. Ale ty si sa k nemu správala ako k rovnocennému. Dokonca by som si trúfol povedať, že ti bolo nepríjemné, že ťa obsluhuje," naklonil zamyslene hlavu na bok.
"Nemám to rada. Ani v reštauráciách. Cítim sa potom nepríjemne," mykla som plecami. Black neodpovedal, len na mňa stále hľadel s tým zvláštnym pohľadom.
"O charaktere človeka zistíš veľa, keď si všimneš ako sa správa k podriadenému, nie k rovnocennej osobe," povedal. Začala som sa cítiť nepríjemne a tak som sa radšej pokúsila rýchlo zmeniť tému.
"Takže si sem vodíš asi veľa dievčat, všakže," uškrnula som sa.
"Meníš tému, si nervózna," skonštatoval so záujmom.
"Nie som nervózna," pokrútila som hlavou.
"Vieš, že si rozkošná, keď sa hanbíš?" povedal pobavene, vystrel sa na stoličke a oprel lakťami o stôl.
"Nehanbím sa," povedala som rázne a prisunula si šálku pred seba, čím som sa snažila vyhnúť Blackovmu pohľadu.
"Ale áno a veľmi. Vždy, keď sa hanbíš privrieš oči a sklopíš pohľad," skonštatoval.
"Ako to vieš?" spýtala som sa prekvapene a pozrela na neho.
"Proste to viem," mykol plecami a ponoril lyžičku do čokolády. "Mala by si ochutnať, je výborná," usmial sa na mňa. Sklonila som pohľad k čokoláde a nasledovala jeho príklad.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 macuš macuš | E-mail | Web | 3. května 2008 v 23:24 | Reagovat

perfekto ,mucčo tuty waw

2 Abigail Abigail | Web | 4. května 2008 v 16:07 | Reagovat

:-D :-D :-D Ne vždy to umím vyjádřit slovy... jak jen... snad... bavím se!

3 ▬PrInCeSs▬ ▬PrInCeSs▬ | Web | 7. června 2008 v 11:16 | Reagovat

Ahojky moje SB protřebuje tvou pomoc a to zde

http://hodnaholka.blog.cz/0806/finale-sonc

Pro KošišQa Děkuju ti moc kdyby jsi hlásla a kdyby jsi potřebovala tak písni ke mě na blogísek papa a děkuju:-*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama