22. Láska prechádza cez čokoládu 1/4

3. května 2008 v 5:08 |  Príbeh môjho života
Ozývam sa s novou kapitolou ku Príbehu. Chcem sa Vám veľmi pekne poďakovať za krásne komentáre pri minulej, veľmi ste ma nimi potešili a cením si to. =)
Takže si užite kapitolu a dúfam, že Vás ňou nesklamem. ;)

Pomaly, ale iste sa blížil december a s ním aj vianočné prázdniny, ktorých som sa nevedela dočkať. Vonku sa ochladilo, ale po snehu nebolo zatiaľ ani stopy. Všetci profesori sa tuším zbláznili a zavaľovali nás až neobvykle veľkým kopami učenia a úloh. Ja som vďaka tomu chytala menšie hysterické záchvaty, ale mám taký neblahý dojem, že Lily sa z toho náramne teší. Nič jej tak nevie spraviť náladu, ako večer strávený v knižnici. Niekedy to dievča fakt nechápem. Preboha ako niekto môže milovať učenie?! A to nehovorím o večeroch strávených v knižnici.... Mám rada knižnicu, ale zase to s ňou nepreháňam. Viem aj o lepších alternatívach ako príjemne stráviť večer. Napríklad s takou horúcou čokoládou.... Mňam, tuším že začínam mať po nej absťák. Pretože tu v Rokforte sa k nej len tak ľahko nedostanete. Na raňajkách väčšinou býva len obyčajné riedke kakao, ktoré s obľubou nazývam atrapou a chabým pokusom napodobniť niečo, čo sa podobá čokoláde. A na večeri nás atrapa svojou prítomnosťou obvykle neprekvapí. Takže si musím počkať na nejaký víkend v Rokville a potom sa zašiť do kaviarne, ktorá sa nachádza na jeho konci (len pre informáciu nemyslím kaviarňu madam Pudidfootovej, preboha začo ma máte?!). Veľa ľudí o nej nevie a to je na tom to najlepšie. U troch metiel býva natrieskané, dobre že sa ľudia nenaskladajú aj Rosmerte za pult a už spomínaná, nemenovaná kaviareň je otrasne ružová, až vás z toho napína. S Lily sme tam vkročili len raz a tak, ako rýchlo sme vošli sme aj odišli. Našťastie prišlo vykúpenie v podobe kaviarne U zmätenej motorky a odvtedy s Lily chodievame len tam. Je to príjemná domáca kaviarnička, majú tam čokoládu snáď na tisíc spôsobov, takže vždy keď tam prídem neviem čo si od radosti objednať. Ale o tom teraz nebudem rozprávať. Späť k momentálnej situácii. O čom so to hovorila? Aha! Lily a jej predstava "príjemného" večera. Budem jej to musieť vytĺcť hlavy v čo najkratšom čase, inak sa začnem obávať o moje duševné zdravie. Ešte jeden večer strávený nad knihami a zbláznim sa. Škoda, že netušíme kde sa nachádza kuchyňa. Koluje o nej veľa povier, ale nikto nevie kde sa nachádza. Našťastie Lily miluje čokoládu rovnako, ako ja a som si istá, že jedna šálka by ju dokázala dostať z knižnice, ale kde ju preboha teraz naberiem?!



....:::-:::....



"Nath? Nathaly, počkaj!" počula som povedomí hlas. Preboha teraz nie. Je piatok kriste! To znamená dva dni plus pár hodín pokoja od školy, ktoré si plánujem vychutnať! Nemienim ich zabiť v knižnici. Nenápadne som pridala do kroku a zmizla za najbližším rohom, kde som sa rozbehla. Našťastie klubovňa nebola veľmi ďaleko, takže som pri portréte tučnej panej bola za pár sekúnd. Vbehla som do spoločenskej miestnosti a hľadala miesto, kde sa môžem skryť. Do izby som v žiadnom prípade ísť nemohla, tam by ma okamžite našla. Pri krbe sedel Potter s Blackom. Ako zvyčajne. Nemám inú možnosť, pri nich ma Lil určite hľadať nebude. Celá zadýchaná som sa k nim rozbehla a rýchlo skočila na voľné miesto vedľa Blacka. Siahla som po veľkej tučnej knihe, ktorá bola na stole (stavím sa, že bola Remusova) a rýchlo ju otvorila. Black s Potterom na mňa vyjavene hľadeli.

"Keby niečo nevideli ste ma, nie som tu a ani som tadiaľto za poslednú hodinu nešla," rýchlo som povedala a skryla sa za knihou. Práve včas, Lily práve prešla portrétom. Chalani mlčali, takže sa ma asi rozhodli kryť. Dlhú chvíľu sa nič nedialo, až sa ozval hlas Lily.

"Čau, nevideli ste čírou náhodou Nath?" spýtala sa.

"Nie, prečo?" odvetil Potter. Pane bože, vďaka!

"Zdalo sa mi, že som ju zazrela na chodbe, ale nereagovala, keď som na ňu kričala, tak neviem," povzdychla si. "Fajn, tak nič, díky. Keby ste ju náhodou videli, prosím povedzte jej, že ju potrebujem v knižnici a počkám tam na ňu,"

"Môžeš sa spoľahnúť," povedal Black s úškrnom. Následne sa ozvali kroky a zaklapnutie portrétu. "Vzduch čistý," nahol sa ku mne a ja som s výdychom zaklapla knihu.

"Díky, už z nej šaliem. Stále by ma len ťahala do knižnice, začínam byť nato slovo pekne alergická. Kriste, načo ma tam potrebuje?! Stránky kníh si vie predsa prevracať aj sama. Aj tak tam väčšinou zaspávam a potom si musím vypočuť kázanie knihovníčky o mojom nevhodnom správaní, načo sa Lily urazí, že jej robím hanbu. Vôbec neberie do úvahy moju pripomienku, že tam nie som dobrovoľne a ja sa potom musím sakramentsky snažiť, aby som jej spravila náladu. Preboha veď to nie je normálne toľko sa učiť! Pomaly bude vedieť viac ako siedmaci, čo si rovno nejde spraviť MLOK- ov?!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Midori-Shina Midori-Shina | Web | 3. května 2008 v 12:37 | Reagovat

no zacčína to celom zaujímavo... a kapitola je prekvapivo dlhá... takže sa idem vrhnúť na ďalše časti. :)

2 Abigail Abigail | Web | 4. května 2008 v 15:34 | Reagovat

Hej! uhle Lily já znám! Osm let jsem s ní sedala v lavici :-D Jen se tedy jmenovala Eliška, ne Lily... :-D Nicméně Lily mi ji ohromně připomněla...

3 Abigail Abigail | Web | 4. května 2008 v 15:35 | Reagovat

Hej! Tuhle Lily já znám! Osm let jsem s ní sedala v lavici :-D Jen se tedy jmenovala Eliška, ne Lily... :-D Nicméně Lily mi ji ohromně připomněla...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama