Drabble pre Maysie 2/2

6. února 2008 v 21:15 | Nika |  ♦Jednorázovky♦
Je tu druhá časť drabble pre Maysie, ktorá ma poprosila, aby som napísala pokračovanie predchádzajúceho, pretože má rada šťastné konce a ja som tomu jej drabble akosi zabudla šťastný koniec dať. :D I keď, ťažko povedať, či koniec tohto drabble šťastný je, alebo nie je. Toto rozhodnutie nechám na Vás, ale keďže je toto pokračovanie trochu dlhšie než som plánovala, dávam ho spolu s prvou časťou do rubriky "jednorázovky". Upozorňujem, že som sa trochu odklonila od zadanej témy, ale snáď Vám to vadiť nebude a prečítate si to aj tak. =)
Nika
P.S. nezabudnite si k tomu pustiť pesničku. ;)
P. P. S. je to aj ďašie spracovanie smrti Potterovcov, tentoraz podľa HP7

"Urobil si veľkú chybu James," zakrútila smutne hlavou Maysie a odišla.
James zostal ako obarený stáť, neschopný slova. Hovorila Maysie skutočne pravdu? Aj tak je to už jedno.... Kašle na nejakú Evansovú a na jej vrtochy. Celý čas ho odmieta a zrazu si zmyslí, že ho chce? Tak to nech si vyhodí z hlavy, takto to nefunguje. Mala si skôr rozmyslieť, či ho má rada, nie teraz, keď je už on konečne ďalej. James pokrútil hlavou, akoby si chcel vyhnať všetky myšlienky z mysle.
"Evansová má smolu, nemôže mať všetko čo chce," pomyslel si a odišiel naspäť ku svojmu dievčaťu.
"Kde si bola?" vybafla Lily na Maysie hneď, ako sa objavila vo dverách.
"Prejsť sa," zamrmlala May a sadla si k Lily na posteľ.
"Nebola si za ním, však nie?" spýtala sa nešťastne Lil.
"Nie, neblázni," pokrútila hlavou hnedovláska.
"Ozaj?" spýtala sa jej kamarátka a pozrela jej do očí.
"Áno," prikývla Maysie a za chrbtom tak, aby to nevidela Lily, prekrížila prsty.
"Okey," ľahla si Lily späť na posteľ. Zavládlo ticho až:
"Ešte stále sú tam?" spýtala sa zrazu Lily.
"Kto?" nechápala May.
"James a Nadia," povedala potichu Lily.
"Ehm," dostala zo seba Maysie. Čo povedať? Pravdu, aby sa jej kamarátka trápila, alebo zase zaklamať a dať jej falošnú nádej? Nakoniec sa rozhodla pre prvú možnosť. Keď už na ňu James kašle, sprotiví jej ho, aby ho znova neznášala a zbytočne sa netrápila.
"Hej. Sú vážne nechutní.....A ako sa po sebe plazia," odpovedala s nechuťou v hlase. Z Lily vyšiel nejakú neurčitý pazvuk- niečo medzi odfrknutím, zaúpením a vzlykom.
"No tak, Lil. Kalši na neho, je to debil. Nestojí zato, aby si sa kvôli nemu trápila. Stretneš lepšieho chlapca, ktorý ťa bude mať rád," snažila sa ju utešiť jej kamarátka.
"To je ono!" vystrelila do sedu Lily.
"Čo je ono?" zdesila sa May. Odpovede sa jej však nedostalo, pretože Lily vypálila z izby ako víchor, skôr akoby Maysie stihla povedať "James Potter,".
Lily brala schody do klubovne po dvoch a cez portrét preletela rýchlosťou blesku, nevšímajúc si pár v kresle. James Potter nechápavo hľadel na miesto, kde mu z dohľadu zmizol závoj Liliných červených vlasoch a rozmýšľal nad tým, či urobil správnu vec. Stačil mu jeden pohľad na ňu a deň bol hneď krajší. Stačil jeden jej pohľad, jeden jej úsmev a on sa cítil, ako najšťastnejší človek na Zemi. Čo si nahováral? Toto s ním nedokázalo urobiť dievča, ktoré mu sedelo v lone a bozkávalo ho na krku. Dokázala to len jedna osoba- Lily Evansová.... Zrazu prudko vstal, pričom úplne zabudol, že mu v lone niekto sedí.
"Ježiš, prepáč," ospravedlňoval sa Nadii a dvíhal ju zo zeme. "Zabudol som na teba," povedal neprítomne pričom sa mu v hlave stále prehrával obraz Lily a myšlienka, že ju musí čo najrýchlejšie nájsť a povedať jej, čo k nej cíti.
"Ty si zabudol, že ti tvoje dievča sedí na kolenách?" spýtala sa chladne hnedovláska.
"Ja....prepáč, už s tebou nemôžem chodiť.....myslel som...myslel som, že môžem, ale nejde to, prepáč," ospravedlňoval sa, ale prichádzajúcej facke sa už nestihol uhnúť. Počul, že Nadia mu ešte niečo hovorí, ale nevnímal to. Pred sebou mal len jeden cieľ, a to nájsť čo najrýchlejšie Lily a napraviť, čo sa ešte napraviť dá.
Blúdil po celom hrade, prechádzal učebňu po učebni, ale nikde ju nemohol nájsť.
"Ja debil!" buchol sa do čela. Úplne zabudol na Záškodnícku mapu. Rozbehol sa naspäť do klubovne, preletel cez svoju izbu a rozprestrel pred sebou mapu, ktorá mu mala pomôcť splniť najdôležitejšiu úlohu v jeho živote.
"Slávnostne prisahám, že za lubom nič dobré nemám," povedal s prútikom v ruke a už sa pred ním začala črtať mapa Rokfortu.
"Lily Evansová, Lily Evansová, Lily Evansová," blúdil prstom po mape, ale nevedel ju nikde nájsť. Zrazu ju však zazrel. Bola v Astronomickej veži spolu s Chrisom Folkowskym. Naštvane vstal a odkopol stoličku, ktorá len bola v nevhodnom čase na nevhodnom mieste. Okamžite sa ráznym krokom vybral do Astronomickej veži a nedbal nato, že v tej chvíli je schopný aj vraždy. Cítil, ako sa mu krv hrnie do hlavy a úplne mu zahmlieva zdravé myslenie. Vyšiel dlhé schodisko vedúce k veži a s hlasným PRÁSK! rozkopol dvere. Lily vystrašene odskočila od Chrisa , neschopná slova a Chris nechápavo hľadel na Jamesa. Zrejme očakával, že je to len omyl, James sa ospravedlní a hneď odíde. No ospravedlnenie neprichádzalo. Po chvíli, doslova hmatateľného ticha James prehovoril.
"Vypadni," povedal Chrisovi potichu, ale i tak dosť rázne.
"Necháp....," začal Christopher, ale James ho prerušil.
"Povedal som, aby si vypadol," prehovoril znova James so značnou dávkou nenávisti v hlase. Chris sa pozrel na Lily, čakajúc jej reakciu, ale tá len mlčky hľadela na Jamesa. Nakoniec pomaly prikývla a Chris sa chtiac-nechtiac vyparil preč. James pomaly prešiel ku dverám a zavrel ich.
"Vysvetlíš mi láskavo, čo si tu s ním robila?" povedal po chvíli a otočil sa na Lily.
"Nemusím ti nič vysvetľovať," nútila sa k pokojnému tónu. "Kde máš Nadiu?" spýtala sa posmešne.
"Rozišiel som sa s ňou," odvetil pokojne. "Kvôli tebe," dodal po chvíli a pozrel Lily do očí.
"A to ti mám, akože veriť?" hlas sa jej triasol a oči mala trblietavé od sĺz.
"Nemáš, ale môžeš," odvetil pokojne.
"Odpovedz mi na jedu otázku," začala. "Ako ti mám veriť, že ma máš skutočne rád? Ako po tých rokoch ponižovania a posmeškov mám uveriť, že si sa zmenil? Ako...,"
"Ja viem!" zvýšil hlas James. "Ja viem, že som sa správal otrasne, že som bol totálne arogantný debil, čo si nedovidí ďalej od nosa, ale zmenil som sa!" hovoril zúfalo. "Zmenil som sa len kvôli tebe.....," dodal.
"Do pekla, veď ja neviem myslieť na nič iné, než na teba! Zaspávam s myšlienkou na teba, v noci sa mi stále o tebe sníva, ako na mňa kričíš, že ma nikdy nebudeš milovať, ráno sa zobudím a vidím tvoju tvár!" rozkričal sa. "Veď ja sa už neviem sústrediť, ani na metlobal! Ani to jediné, čo ma držalo nad hladinou ma už vďaka tebe nebaví! Myslíš, že to všetko len predstieram?! Kiežby! Kiežby som ťa nevidel na každom kroku, kiežby som ťa všade nepočul, kiežby som nemal v ušiach ozvenu tvojho posmechu, KIEŽBY!" vykríkol a po lícach mu začali stekať slzy, klesol na kolená.... "Už nevládzem," povedal s tvárou v dlaniach.
To, čo počula ju dojalo. Nikdy v živote jej niekto nepovedal nič krajšie ako to, čo práve počula od Jamesa. Opatrne k nemu podišla a sadla si na zem vedľa neho, kde ho objala.
"Už nevládzem," zopakoval znova. "Už skrátka nevládzem znova od teba počúvať to, aký som otrasný a namyslený... Nevládzem sa na teba pozerať a nemôcť sa ťa dotknúť... Nemôcť ťa objať a utešiť, keď si smutná.... Nemôcť byť ten, ktorý ťa každý deň rozosmeje... Ja už proste nevládzem....," vzdychol si.
"Ľúbim ťa," ozvalo sa v miestnosti. Jamesa seklo. Skutočne počul to, čo počul? Nie je to len jeden z jeho snov, v ktorých sa hneď po tejto vete zobudí? Pozrel Lily do očí.
"Zopakuj to,"
"Ľúbim ťa," povedala so slzami v očiach. V Jamesovi vybuchol ohňostroj pocitov. Radosť z toho, čo počul. Úľava, že to nie je len ďalší z jeho snov. A neskutočná láská k osobe, ktorú mal pred sebou. Nerozmýšľal. Urobil to impulzívne. Chytil Lilinu tvár do dlaní a prudko ju pobozkal. Bozkával ju, akoby to bol zmysel jeho života. Vychutnával si túto chvíľu a vedel, že aj keby mal o minútu umrieť, zomrie šťastný, pretože počul tie dve vytúžené slová od lásky jeho života...
"Lily bež, to je on!" vykríkol James v predsieni ich domu. Lily, aj s Harrym v náručí bola okamžite pri svojom manželovi.
"Čože?" spýtala sa vydesene a hlas sa jej triasol.
"To je on! Našiel nás! Peter nás musel zradiť!" ruky sa mu triasli od strachu o svoju rodinu.
"Preboha," zašepkala vystrašene Lily. Jamesovi bolo okamžite jasné, čo musí urobiť. Pozrel sa svojej manželke do očí a zobral jej tvár do dlaní.
"Lily, zober Harryho a bežte!" jeho hlas znel neuveriteľne pokojne, až ho to desilo. "Ja ho zatiaľ zdržím. Zober Harryho a utečte," hovoril naliehavo.
"Veď nemáš prútik!" panikárila, zatiaľ čo jej slzy stekali po lícach. "Ako ho zdržíš?! On ťa zabije James!" hovorila zúfalo. Nemôže nechať svojho manžela napospas smrti. To neurobí.
"Nezabije," povedal, i keď si bol istý, že sa to určite stane. On však teraz nebol dôležitý. Dôležité je, aby sa z toho Lily aj s Harrym dostali, na ňom nezáleží...
"Ale áno, James. Bez teba nikam nejdem," cez slzy už ani svojho manžela nevidela. Netušila, ako dlho tam stoja a koľko času im ešte zostáva. Jediné, čo si uvedomovala bolo, že má strach. Príšerný strach, ktorý ju celý pohlcoval a zabraňoval jej uvažovať. Jamesove slová k nej doliehali, akoby z diaľky.
"Do pekla, Lily! Na mňa sa vykašli a vypadni!" hlas sa mu lámal. Boli spolu tak krátko... Toľko jej toho ešte chcel povedať...toľko toho chcel urobiť, ale už to nestihne spraviť, pretože jeho život sa odpočítava už len v sekundách a on si to veľmi dobre uvedomuje... A čo Harry? Nikdy nespozná vlastného syna.... Neuvidí ho rásť.... Tak krátko s ním bol....
"Nie!" zopakovala Lily. "Nikam nejdem!" povedala rozhodne. Priala si, aby sa zobudila a toto všetko bol len zlý sen, ktorý sa pominie a ona sa ráno zobudí vedľa Jamesa.
"Lily, prosím," slzy mu nezadržateľne stekali po lícach. "Prosím bež , ja ho zdržím," už len pár sekúnd a on ju nikdy v živote nevidí... Nikdy v živote jej viac nepovie, ako veľmi ju miluje...
"Ľúbim ťa," vrhla sa k nemu a pobozkala ho. Poslednýkrát čo sú spolu, čo sú skutočná rodina..... Už nikdy viac sa to nezopakuje. Ich spoločný čas vypršal.
"Ľúbim ťa," povedal a pozrel na malého Harryho. Upieral svoje zelené očká na svojho ocka a vôbec si neuvedomoval, že je to poslednýkrát v jeho živote, čo ho vidí. Ocko ho už viacej nepodrží v náručí... Nevyčarí už viac veľké farebné bublinky z prútika, aby mu spravil radosť.... Musia sa navždy rozlúčiť. Ockova cesta sa tu končí a on musí ísť životom ďalej sám.
James chcel niečo povedať, ale hlas mu zlyhal. Iba pohladil svojho synčeka po tváričke a dal mu pusu na malé čielko, ktoré o niekoľko okamihov bude po celý život "zdobiť" jazva v tvare blesku. Harry, akoby vycítil, že sa niečo deje a vystrel malé rúčky k svojmu ockovi. Zrazu sa ozvala rana a dvere vyleteli z pántov. Prečo práve teraz? Chce byť s nimi ešte chvíľu. Ešte malinkú chvíľku, aby sa mohol pozrieť na to, čo mu je na tomto svete najdrahšie.
"BEŽ!" vykríkol na Lily. Trhalo mu srdce, že tu necháva dva svoje najväčšie poklady. Poslednýkrát pozrel na svoju manželku a otočil sa čelom k svojej smrti, pripravený zomrieť pri pokuse zachrániť svoju rodinu. Postava v plášti sa zasmiala, zdvihla prútik a vyslovila tie kruté dve slová, ktoré odtrhli od seba mnoho rodín a ktoré sa stali osudné rodine Potterových. Zelený záblesk svetla preletel cez halu a James Potter sa pomaly zrútil na zem, ako domček z karát.....
Otvoril oči a rozhliadol sa okolo seba. Všade naokolo bola len prázdnota a on netušil, kde sa nachádza. Nemal byť predsa mŕtvy? Čo robí tu? Toto je smrť? Pretože ak áno, predstavoval si ju úplne inak. Cítil sa prázdny, nič ho netrápilo, akoby ho všetky myšlienky opustili....
Zrazu sa prostredie okolo neho zmenilo a on sa ocitol na úplne neznámom mieste. Slnko mu svietilo rovno do očí, čím mu odoprelo možnosť zorientovať sa. Po chvíli si začal uvedomovať kde je. Dvere domu, pred ktorým stál sa otvorili a jeho podozrenia sa potvrdili. Z domu vyšla trojčlenná rodinka- muž so ženou držali za rúčku svojho malého synčeka, ktorý mohol mať okolo troch- štyroch rokov. Chlapček mal čierne strapaté vlásky, ktoré mu neposlušne odstávali do všetkých strán a orieškovohnedé oči. Rodinka prešla okolo Jamesa a jemu zovrelo srdce od šťastia, že znova vidí svojich rodičov. Kráčal vedľa nich a pozoroval svoje malé "ja" medzi nimi. Všetci traja sa na niečom smiali, keď sa to zrazu stalo. Na trávniku sedelo malé dievčatko a v rukách nešťastne držalo kytičku, ktorá mu zvädla. Malý James nerozmýšľal čo urobí, spravil to spontánne. Rozbehol sa ku hnedovlasému dievčatku, kľakol si ku nej a malou rúčkou pohladil kvietky v jej dlani. Stalo sa to, akoby zázrakom. Kytička znova rozkvitla a dievčatku sa na tvári zračil ohromený výraz. Starý James si tento deň veľmi dobre pamätal. Vtedy sa po prvýkrát prejavila jeho čarodejnícka moc.
Scenéria sa zmenila a on tentoraz kráčal vo vlaku za svojím malým "ja" a hľadal si voľné kupé. Odrazu zastal. V jednom kupé pri okne sedelo dievčatko s tmavočervenými vlasmi a upieralo zrak na mihajúcu sa krajinu v okne. Vedel, že to musí urobiť. Otvoril dvere kupé a dievčatko odvrátilo svoj zrak od okna. Uprelo na neho svoje smaragdovozelené oči a čakalo kým prehovorí.
"Ehm," jeho malé ja sa poškrabalo rozpačito na hlave. "Prosím ťa, máš tu voľné? Všade je už plno a ja nemám kam ísť," dopovedal a nedočkavo čakal na jej odpoveď. Dievča sa usmialo a prikývlo. Malému Jamesovi spadol kameň zo srdca a posadil sa oproti nej.
"James Potter," predstavil sa a podal jej ruku.
"Lily Evansová," dievča prijalo jeho ruku a potriaslo mu ňou.
Opäť sa všetko zmenilo. James stál s húfom prváčikov vo Veľkej sieni a pozoroval triediacu ceremóniu.
"James Potter," prečítala profesorka McGonagallová jeho meno a malý James kráčal smerom ku malému stolčeku, na ktorom sa nachádzal starý, ošúchaný klobúk. Netrpezlivo si na ňu sadol a profesorka mu nasadila klobúk na hlavu. Neprebehla však ani sekunda a klobúk vykríkol:
"CHRABROMIL!" nadšený James sa celý šťastný rozbehol ku stolu svojej fakulty.
Opäť zmena. Malý James sedel na posteli vo svojej izbe na Rokforte a čakal na príchod svojich spolubývajúcich. Zrazu sa dvere otvorili a do izby vošiel chlapec s čiernymi dlhšími vlasmi a pohľadom zastavil na malom Jamesovi.
"Sirius Black," predstavil sa Jamesovi.
"James Potter," odpovedal malý James.
Prostredie sa opätovne premenilo. Sedemnásťročný James vtrhol do svojej izby, čím upútal pozornosť svojich spolubývajúcich.
"Milujem ma! Ona ma miluje" vykríkol šťastne. Jeho najlepší priateľ sa na neho nechápavo pozrel a očakával ďalšie vysvetlenie. "Sirius, Lily ma miluje!" zvolal. Tento okamih si James pamätal, akoby sa stal len včera. Celú cestu z Astronomickej veže, kde sa to všetko udialo, do svojej izby sa doslova vznášal a každému, koho stretol povedal, že chodí s Lily Evansovou.
Panoráma sa znova zmenila. Tentoraz stál v kostole a Lily kráčala uličkou v svadobných šatách. Nemohol sa na ňu vynadívať. Do tej chvíle to bol najšťastnejší deň jeho života. Konečne si ju získal a už sa jej nikdy nehodlal vzdať. Aj keby mal kvôli tomu umrieť, ubráni si ju a nikomu ju nedá.
Všetko sa znova zmenilo. Hľadel na scénu, ktorá sa udiala pred dvoma rokmi. Stál s Lily v obývačke a ona mu práve oznamovala, že čoskoro budú traja. Radostne ju zdvihol do vzduchu a niekoľkokrát s ňou zatočil.
Znova zmena. Nervózne sa ošíval na stoličke v nemocnici s hlavou v dlaniach a nervózne si podupkával nohou. Zrazu sa otvorili dvere a z nich vyšla doktorka.
"Blahoželám pán Potter, máte syna," usmiala sa na neho. Na nič nečakal a vbehol do izby za svojou manželkou, ktorá v rukách držala malý batôžtek. So slzami v očiach k nej pristúpil a zadíval sa na ich syna. Spokojne spinkal, pričom v malej pästičke držal pramienok maminkiných vláskov. Obraz sa rozplynul.
V diaľke zbadal postavu, blížiacu sa k nemu. Nevedel či je tu muž, alebo žena. Niečo ho k tej postave neuveriteľne tiahlo, mal chuť sa za ňou rozbehnúť a zistiť kto to je. Avšak skôr, než to stihol urobiť sa začali objavovať črty postavy. Už celkom iste vedel, že je to žena. Vlasy temne červenej farby sa jej jemne vlnili a ona sa k nemu čoraz viac približovala. Čoskoro hľadel do očí svojej manželky.
"Lily?" spýtal sa šokovane. "Čo tu......," začal, keď mu to zrazu došlo. Tieň zdesenia sa mihol na jeho tvári a on sa pozeral na svoju manželku, neschopný slova.
"On ťa.....," nedokázal to ani vysloviť. Žena so slzami v očiach prikývla.
"Ale ochránila som Harryho, vďaka tomu, že ma zabil sa kliatba obrátila," povedala a slzy jej stekali po líci. James na nič nečakal, prekonal vzdialenosť medzi ním a svojou manželkou a objal ju.
"Prepáč," zašepkal jej do vlasov. "Prepáč, že som vás neochránil," hovoril skôr sebe, než jej.
"To si ani nemohol," povedala objímajúc ho. "Nemali sme šancu sa ubrániť," Netušili ako dlho tam takto v objatí stáli. Minúty? Hodiny? Dni? To nevedeli. Jediné, čím si boli istý je to, že už im nikto nezabráni byť spolu navždy.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Maysie Maysie | Web | 6. února 2008 v 21:40 | Reagovat

Niky, to je krásný!!!! Strašně moc děkuju...!!! I když bych dala přednost abys to nechala u toho jak se dali dohromady..:o)

Když si to pusunula do budoucna  a já věděla co se stane.. Slzy se mi téměř draly do očí... tohle mě vždycky dokáže rozbrečet...!

Ale strašně moc ti děkuju za napsaní tohohle.. Hrozně moc krásný! =*

2 Lia Lia | 6. února 2008 v 22:40 | Reagovat

krasne:)..ale smutne:(

3 lucyš lucyš | 7. února 2008 v 14:20 | Reagovat

To bylo krásnééééééééééééé. Smutné, ale krásné.

4 SAXANA SAXANA | 5. dubna 2008 v 10:33 | Reagovat

to bolo strasne ale strasne dojimave

smutne ale krasne

5 nataly nataly | 26. dubna 2008 v 21:53 | Reagovat

suhlasim so vsetkymi :D veeelmi krasne a dojimave....ale po precitani tejto kapitolky som sa rozhodla ze uz nechcem citat nic o smrti siriusa ,jamesa alebo lili.....proste si ich predstavujem ako nenapravitelnych zaskodnikov :D je to krasne ale ja uz fakt nechcem nic podobne citat:Dale pises skvelo:DD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama