5. Rozmaznané decko Potter 2/2

17. února 2008 v 4:42 | Nika |  Príbeh môjho života
Druhá polovica =)

"Nathaly, pohni si!" kričala na mňa Lily. Práve sme sa s našimi vecami snažili dotrepať ku vlaku bez ujmy na zdravý a bez toho, aby nám ušiel.
"Robím čo môžeš!" zavrčala som a v duchu preklínala to čierne čudo, ktoré mi bránilo vo voľnom pohybe. Konečne sme dorazili k vlaku (bohatšie o pár hnusných poznámok na moju tašku) a vynoril sa pred nami ďalší problém.
"Ako asi preboha mám tú tašku nadvihnúť a strčiť do vlaku?!" nadávala som.
"Nath, si čarodejnica," pripomenula mi Lily.
"Vážne? To by vysvetľovalo prečo práve nie som doma a nenapchávam sa koláčmi!" odvrkla som. Dnes som mala skutočne bojovú náladu.
"Použi predsa prútik," prevrátila očami Lily.
"Mám do tej tašky štuchnúť a ona sama naskočí do vlaku?" spýtala som sa sarkasticky.
"Ježiši kriste!" zanadávala Lily. Zdvihla prútik a švihla rukou. "Wingardium leviosa," aha, tak to ma nenapadlo. Moja taška sa vzniesla do vzduchu a ladným pohybom odletela do vlaku.
"Vďaka," povedala som zahanbene.
"Nie je zač," odpovedala mi Lily s úškrnom a obe sme nastúpili do vlaku. Prekvapivo rýchlo sme našli voľné kupé a ja som znova mala príležitosť skopnúť svoju tašku pod sedadlo.
"Nejdeme ešte von? Vlak ide až za desať minút a mne sa tu nechce sedieť. Za celú cestu sa nasedím až-až," mrvila som sa na sedadle.
"Fajn," mykla ľahostajne plecami Lily a obe sme vyšli von z vlaku.
"Aha, ide ti Sirius," drgla do mňa Lily. Okamžite som sa rozhliadla a zbadala ho, ako prichádza s.....Pane bože, prosím nie!
"Drahá Evansová, dlho sme sa nevideli," roztiahol ruky Potter a vybral sa k Lily, že ju objíme.
"Siahni na mňa a si synom smrti!" zavrčala Lily výhražne. Pottera to však neodradilo a tak o sekundu na to schytal kopanec do píšťaly. "Ja som ťa varovala," povedala chladne Lily, zatiaľ čo Potter hrešil ako divý. "Poď Nath, ideme radšej do nášho kupé," pohodila vlasmi a kráčala smerom ku vlaku. Rozpačito som pozrela na Siriusa. Cítila som sa previnilo zato, že ja odchádzam domov, kde ma čaká mamina, kopa sladkostí a krásny vianočný stromček, zatiaľ čo Sirius bude tráviť Vianoce sám a v škole. Ľútostivo som na neho hľadela a ani si neuvedomila, aké to musí byť pre neho nepríjemné.
"Tak teda.....," začal, ale zasekol sa.
"Ja....no....pekné prázdniny," povedala som a cítila sa ešte previnilejšie.
"Jasné, aj tebe," odpovedal. "Šťastné a veselé," dodal.
"Áno, aj tebe," nevedela som čo robiť. Bolo mi nepríjemné odísť, ale aj zostať. Našťastie moju dilemu vyriešil vlak, ktorý práve v tej chvíli zahúkal.
"Švihaj, Nath," zakričala na mňa Lily, ktorá bola vyklonená cez okno nášho kupé.
"Asi by som mala....," začala som.
"Hej, jasné," prikývol Sirius.
"Tak ahoj," usmiala som sa na neho.
"Ahoj," oplatil mi úsmev.
"No konečne," počula som ešte Potterov hlas. Tuším začínam chápať Lilinu averziu voči jeho osobe a začínam ju pociťovať tiež.
"Čo ti je?" spýtala sa ma Lily po ceste vo vlaku.
"Nič," odpovedala som jednoducho.
"To určite, toľko ťa zas už poznám,"
"Fakt mi nič nie je," zakrútila som hlavou.
"Nathaly!" prižmúrila nebezpečne oči.
"Ide o Siriusa," stíšila som hlas. "Je mi ho ľúto, keby si videla ako sa tváril, keď sme odchádzali,"
"Kašli nato,"
"Nato nejde kašlať, ty si ho nevidela," odporovala som jej. "Normálne som mala výčitky, že nezostávam aj ja," dodala som.
"Nemôžeš mať kvôli tomu výčitky!" zhrozila sa Lil. "Ty za to predsa nemôžeš!"
"Ja viem, ale.....,"
"Žiadne ale!" odporovala mi.
"Ale...," začala som znova, no prerušil ma Potterov príchod.
"Zdravím dámy, je tu voľné?" strčil hlavu do dverí. Potichu som zaúpela a dúfala, že ani Potter nie je taký sprostý, aby sa pokúšal Lily v takej rozzúrenej nálade ešte viac vytočiť.
"Zbohom, Potter," zvrčala Lily.
"Ts, ts, ts. Naša slávna Evansová- miláčik profesorov je drzá?" spýtal sa s úškrnom.
"Vypadni Potter!" nezdržala sa už Lily.
"Ani ma nehne," vkĺzol do kupé, zatvoril za sebou dvere a hodil sa na sedačku vedľa Lily. Tá si okamžite presadla na miesto vedľa mňa a snažila sa ho ignorovať. To však nebolo potrebné, pretože Potter tentoraz zamieril svoju pozornosť na mňa.
"Čo je?!" spýtala som sa podráždene, keď som si všimla, že na mňa pozerá.
"Tak ty si tá slávna Nathaly Madisonová," obzeral si ma.
"Slávna?" nechápala som, či mne niečo nedošlo, alebo si zo mňa uťahuje.
"Hej, slávna," prikývol. "Stále len počúvam Nathaly sem a Nathaly tam," pokračoval. Tak teraz som už vôbec nechápala.
"Ehm, čože?" moja nechápavosť Pottera očividne rozladila.
"Bože, a to tvrdí, že si múdra," prevrátil očami.
"Kto to tvrdí?"
"No kto asi, Sirius predsa," povedal podráždene. Okamžite som sa pozrela na Lily a tá môj pohľad opätovala.
"Sirius sa ti páči, však?" uškrnul sa Potter. O môj bože! Odkiaľ to má? Preboha, Sirius sa to nesmie dozvedieť!
"Čo to trepeš," snažila som sa o ľahostajný tón.
"Len sa nerob," pokračoval. "Je mi jasné, že si do neho," okamžite ma zalial pot a znervóznela som.
"Potter, nebuď trápny, Black Nathaly vôbec nezaujíma, páči sa jej niekto iný," zakročila rýchlo Lily.
"A kto?" spýtal sa okamžite.
"Máš to vypátrať pre Blacka?" spýtala sa posmešne. Ktovie koľko by tento rozhovor ešte trval nebyť toho, že do kupé vošiel Remus Lupin.
"Ahoj, Nathaly, ahoj Lily, môžem?" spýtal sa. Remus bol veľmi milý chlapec. Obľúbili ste si ho hneď, ako na vás prehovoril. Sršala z neho zdvorilosť a ku každému sa snažil byť milý.
"Jasné," usmiala som sa na Remusa, ktorý sa následne usadil vedľa Pottera. V kupé nastalo trápne ticho, prerušované hlukom vlaku.
"Eh," Remus sa tváril rozpačito, sedel vzpriamene držiac ruky na kolenách a nervózne si s nimi klopkal po nohách. "Nathaly," povedal v snahe začať rozhovor. Pozrela som na neho a čakala, ako bude pokračovať. "Tešíš sa na Vianoce?" tradičná zdvorilostná otázka.
"Jasné, a ty?" odpovedala som.
"Samozrejme, najmä sa teším domov. Je to zvláštne nebyť doma takú dlhú dobu,"
"Hej, to je pravda. Nemôžem sa dočkať kedy mamine porozprávam o Rokforte," povedala som nadšene.
"A tvojmu otcovi nie?" zamiešal sa do rozhovoru ten debil Potter. So zdvihnutým obočím na mňa pozrel.
"Čo ťa je do toho?!" vybehla na neho Lily. "To sa týka len Nath!"
"Bože, len som sa opýtal," prevrátil očami. Najradšej by som ho na mieste prizabila.
"Tak nabudúce takú sprostosť láskavo nerob," odvrkla Lily a zahľadela sa z okna. Následne sa v kupé rozhostilo niekoľkohodinové ticho, ktoré prerušil Potter.
"Čo to tam je?" spýtal sa s prižmúrenými očami, hľadiac pod moje sedadlo. No super, musel si to všimnúť?
"Moja batožina," povedala som bezvýrazne.
"Preboha, čo to je?" spýtal sa znova.
"Potter, si retardovaný, alebo to len hráš?" ozvala sa Lily. "Už ti odpovedala, čo to je," povedala podráždene.
"Tak v čom to je?" zmenil otázku ten strapatý idiot.
"V čom asi, ty magor," povedala som naštvane. Keď sa však nemal k odpovedi, dodala som: "V taške,"
"Ty si na tie tašky nejak zaťažená," povedal posmešne. Zhlboka som sa nadýchla k odpovedi a otvorila ústa, ale Lily ma s odpoveďou predbehla.
"Bože môj, Potter. Musíš všetko rozoberať a vedieť? Už mi fakt totálne lezieš na nervy. Si len rozmaznané decko, ktoré si myslí, že je najúžasnejšie na svete. Všetko čo sa vymyká tvojej predstave o normálnosti, hneď odsúdiš. Čo ti spravila Nathaly, že sa k nej tak povýšenecky správaš?! Čo som ti spravila ja, že ma musíš všade strápňovať? Si úbohý, aby si vedel," dokončila a vstala. "Poďme Nath, už sme skoro v Londýne, tú chvíľu budem radšej stáť na chodbe, ako byť v kupé s týmto debilom," vstala som teda tiež a spod sedadla vytiahla svoju tašku.
"Bifľošky!" počula som ešte Pottera zakričať.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 barbora barbora | 17. února 2008 v 9:01 | Reagovat

skvela, perfektna kapitola:d chudacik siri:( mne je ho taaaak luto:( a podla mna si jamesa vystihla uplne perfektne:P taky namysleny, rozmaznany "fagan", ktory ma bohatych rodicov a moze si vyskakovat:D no takze sa mi to veeeelmi paci:))

2 EILEENhp EILEENhp | 17. února 2008 v 10:16 | Reagovat

úplne súhlasím......v prvom ročníku sa Potter správa fakt ako idiot!........oproti tomu Sirius ma milo prekvapil......... :)

3 Adrianne Adrianne | Web | 17. února 2008 v 12:47 | Reagovat

Perfektní kapča... fakt :) Úžasný :) James je ještě větší hajzlík než předtím :) A to, jak říkal, že Siri o Nat básní, no já byla úplně hotová :D Fakt krása, Niko :) Boží kapitolka, že budeš hodná a dáš nám sem rychle další? Prosím prosím, smutně koukám :D

4 nica14 nica14 | 17. února 2008 v 15:34 | Reagovat

super kapitolka! aj mne je luto Siriusa:( , ale to s Jamesom je fakt dobre vymyslené a Lily no comment........... :-D

5 ivka ivka | Web | 17. února 2008 v 19:37 | Reagovat

supa kapitola a keby mne toto robil Potter asi by som ho zaskrtila na mieste...

6 Lia Lia | 17. února 2008 v 20:48 | Reagovat

super..ako te potter..ja by som ho asi zabila na mieste ako fakt...idiot....no som velmi zvedava na dalsiu kapcu..tato poviedka sa mi veeeeeeeeeelmi paci:))

7 peti8 peti8 | 17. února 2008 v 21:40 | Reagovat

naozaj dobré.pokracuj!!!

8 abbina abbina | Web | 19. května 2008 v 20:08 | Reagovat

ale ne...james a takovej kretén....bože....ale já mu to odpouštim, vždyť je ještě malej...on se umoudří, žejo:)))) doufáámmm

9 Elizabeth Elizabeth | 1. prosince 2012 v 22:33 | Reagovat

Haha :-D :-D Podarená kapitola :-) Síce ma trochu mrzí to so Siriusom, ale inak paráda 8-) Najviac sa mi páčila tá Lilina otázka:"Potter, si retardovaný, alebo to len hráš?". Ja by som pri ňom už asi dávno stratila nervy :D Krásne píšeš, len tak ďalej ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama