4. Vážený a starobylý rod Blackovcov

16. února 2008 v 2:05 | Nika |  Príbeh môjho života
S hrôzou som dnes zistila, že kapitola ku Príbehu mešká už cez mesiac, pričom v počítači mám hotové dve kapitoly! Tak túto chybu naprávam a pridávam novú kapitolu, kde sa nám už Nath začína dozvedať niečo o Siriusovi. Užite si to teda a prosím, nezabudnite na nejaký ten komentár, zaujíma ma čo si o tom myslíte. =)

Už sú to skoro dva mesiace čo som na Rokforte. Vďakabohu za Lily, je to fakt úžasná kamarátka, neviem čo by som si bez nej počala. Vždy (no vždy ako vždy, za dva mesiace čo sa poznáme) mi pomôže a poradí, keď to potrebujem. Inak, pamätáte sa na toho strapatého chlapca s okuliarmi- Jamesa Pottera? Myslím, že určite áno, na toho sa len tak nedá zabudnúť. Lily si ho bude určite pamätať až do smrti, tým som si úplne istá. Vždy, keď ho stretneme, zakričí na ňu: "Čau, Evansová,", alebo niečo podobné a tým ju vytočí na plné obrátky. Ja ju potom vždy musím upokojovať, pretože inak by asi došlo k vražde.
Všetci si na môj ruksak už zvykli, alebo lepšie povedané sa už toľko na mňa nedívajú a nešuškajú si. Prvý týždeň bol najhorší- všade kde som prišla si ma nepríjemne obzerali, alebo sa smiali. Najmenej príjemné to bolo na hodinách so Slizolinom- všetci sa vždy smiali, keď ma uvideli a doberali si ma. Jediné pozitívum, ktoré na tom bolo, je to, že sa ma Sirius zastal.
Mali sme mať akurát elixíry a s Lily sme päť minút pred hodinou vošli do triedy. Sirius tam už bol aj so svojimi kamarátmi ("Čau Evansová! Ako sa máš?"). Usmieval sa a kývol mi na pozdrav. Na rozdiel od Lily a Jamesa, my so Siriusom spolu vychádzame celkom dobre. Nie sme síce nejaký extra veľký priatelia, ale aspoň sa spolu bavíme.
Práve som si sadala s Lily do lavice (vďaka tomu, že sme prišli päť minút pred zvonením zostalo na moju radosť a Lilino zdesenie jediné voľné miesto v lavici pred Siriusom a Jamesom), keď sa zo slizolinskej strany ozvalo: "Hej, došla tá s taškou!" snažila som sa to ignorovať a baviť sa normálne s Lily, lenže oni nedali pokoj.
"Z akej čarodejníckej rodiny si, že nemáš ani na normálnu brašnu?" ozval sa dievčenský posmešný hlas.
"Veď sa na ňu pozri! Je očividné, že nie je z čarodejníckej rodiny! Je to len odporná, špinavá humusáčka!" odpovedal jej nejaký chlapčenský hlas za výbuchu smiechu všetkých Slizolinčanov. Síce neviem, čo znamená nadávka humusáčka v čarodejníckom svete, ale musí to byť niečo fakt hnusné, pretože hneď ako to ten chlapec povedal, Sirius prudko vstal až prevrátil stoličku a vrhol sa k nemu tasiac prútik. Ten chalan nanič nečakal, tiež vytiahol ten svoj a so Siriusom na seba okamžite začali páliť všetky rôzne kúzla čo poznali. Všetci čo boli v triede začali namiesto toho, aby ich od seba oddelili skandovať a pokrikovať meno svojho favorita.
"Hej Sirius! Sirius! Kašli na neho, veď o nič nejde!" kričala som na neho, snažiac sa prekričiac triedu, keď okolo mňa presvišťal James a vrhol sa na pomoc Siriusovi.
"Že nič?! Povedal ti veď vieš čo!" zakričal Sirius a uhol sa červenému záblesku.
"No a?" spýtala som sa nechápajúc čo je na tom také hrozné. Áno dobre, je to nadávka, ale zase sa kvôli tomu nemusí tak rozčuľovať.
"Že no a?" vykríkol, keď v tom do triedy vošiel Slughorn- profesor, ktorý učí elixíry. Vydesene sa pozrel na scénu pred ním a vykríkol: "Pri Merlinovi, čo sa to tu deje?!" no nikto mu nevenoval veľkú pozornosť a tak vyčaroval priesvitnú bariéru medzi tým Slizolinčanom s kamarátmi a Jamesom a Siriusom.
"Páni, čo sa to tu deje?" spýtal sa znova, keď ho už všetci vnímali.
"To všetko Black!" vykríkol niekto. Predpokladám, že to bol nejaký Slizolinčan.
"To vôbec nie je pravda!" vykríkla som tiež. "On začal!" ukázala som na toho chalana čo ma urážal. "Povedal mi, že som špinavá humusáčka a Sirius sa ma len zastal!" v tej chvíli som bola strašne nahnevaná a moja zakríknutosť, kvôli tým posmeškom sa niekam vytratila. Neznášam, keď si niekto vymýšľa a klame.
"Ale to nie je dôvod k tomu, aby pán Black napadol pána Ridchardsona. Pán Black, máte trest a Chrabromilu strhávam desať bodov. A vy, pán Ridchardson si nabudúce dávajte pozor na jazyk prosím a o svojej spolužiačke sa vyjadrujte slušnejšie," povedal Slughron a prešiel k tabuli. Na tvárach Slizolinčanov sa rysoval úškrn, zatiaľ čo Chrabromilčania potichu nadávali na Slughorna. Cítila som sa previnilo, pretože iba vďaka mne dostal Sirius trest a Chrabromil prišiel o body.
Hneď ako zazvonilo, som sa k nemu otočila a spustila: "Fakt prepáč, hrozne ma to mrzí," Sirius pozrel nechápavo na mňa a spýtal sa.
"A čo?"
"No to, že máš trest. Môžem za to iba ja,"
"Si normálna? Vôbec za to nemôžeš, to ten debil ti nemal nadávať," a vtedy mi svitlo. Vôbec som mu nepoďakovala .
"Vďaka, veľmi pekne ti ďakujem," povedala som zrazu a usmiala sa na neho.
"A začo?" nechápal Sirius.
"No predsa zato, že si sa ma zastal," povedala som.
"To nič nebolo," zamrmlal Sirius a začal si baliť veci.
"Ale bolo a ja si to vážim," povedala som a odišla za Lily, ktorá mňa zbesilo mávala od dverí.
"Páni, ja som hladná," vrhla som sa hneď na jedlo pred sebou. Samozrejme, že najprv muselo prejsť mojím filtrom a musela som posúdiť či je vôbec jedlé.
"To vidím," usmiala sa Lily. "Neboj sa, to jedlo ti neujde,"
"Lily, nejedla som od rána! Rána! A teraz sa už stmieva!" upozornila som ju. "A ty máš čo hovoriť. Už máš naloženú druhú porciu, zatiaľ čo ja dojedám prvú," upozornila som ju. V tom prišiel do Veľkej siene Sirius s Jamesom a prisadli si k nám.
"Je tu voľné?" spýtal sa James a Lily len prevrátila očami. Keby nebolo mňa, okamžite by ho poslala kade ľahšie, ale vie, že Sirius sa mi páči, takže bola ticho a ďalej večerala. Neušlo mi však, že zrýchlila tempo jedenia, aby čo najrýchlejšie mohla odísť.
"Evansová, Evansová. Ty si ale pažravá!" krútil hlavou James. "Aby si nám nepraskla," povedal posmešne.
"Potter, Potter. Čo keby si nám všetkým urobil láskavosť a odpustil si tie svoje trápne poznámky," oplatila mu Lily. Všimla som si, že už dojedá, tak som pridala na intenzite jedenia aj ja, aby na mňa nemusela čakať. V tom sa ozval výbuch smiechu od Slizolinského stola. Ani som nemusela zdvihnúť hlavu a vedela som, že ich objektom som zase ja.
"Kašli nato, sú to idioti," nahol sa ku mne Sirius. "Keby si počula, čo všetko koluje o mne," povzbudivo sa na mňa usmial. Ja som sa zmohla len na chabý úsmev a ďalej večerala.
"A čo o tebe hovoria?" vypálilo zo mňa skôr, než som to stihla zastaviť. Chcela som nejak pokračovať v rozhovore a toto bolo to jediné čo ma napadlo. Lenže podľa toho, ako sa Sirius zatváril som asi zasiahla citlivé miesto. "Ak nechceš, nemusíš mi to povedať," dodala som a ospravedlňujúco sa usmiala.
"Ale, ale. Môj milý bratranček v spoločnosti humusáčky," prišlo k nám nejaké blonďavé dievča. Mohlo mať okolo pätnásť- šestnásť rokov. "To sa tvojej matke nebude páčiť," povedala posmešne a zakrútila hlavou. Nechápala som o čo tu ide a nechápavo hľadela na to dievča. Bratranček? To znamená, že to dievča je Siriusova sesternica? Veď je zo Slizolinu!
"To s kým sa rozprávam je moja vec," povedal Sirius. "Poď James, radšej ideme," kývol na Jamesa a vstal. "Tak zatiaľ Nathaly," povedal mi a zamával Lily. "Maj sa Lily," jeho údajná sesternica si ma ešte nepríjemným pohľadom premerala a odišla ku Slizolinčanom. Nechápavo som pozrela na Lily.
"To čo malo byť?" spýtala som sa.
"Netuším," zakrútila hlavou.
"Fakt to bola jeho sesternica?" uvažovala som nahlas. Lily len bezmocne pokrútila hlavou. "No nič, poďme na izbu," povedala som, len čo Lily dojedla.
Už som spala, keď ma zobudil Lilin výkrik.
"POTTER!" ajaj. Tuším sa niečo stalo. Poobzerala som sa po izbe a zistila, že Lilina posteľ je prázdna. Takže bude určite v spoločenskej miestnosti. Pomaly som sa vykotúľala z postele a ešte napoly spiac sa vybrala do klubovne. Skoro nikto tam nebol okrem Lily a Jamesa. Skoro mi zabehlo, keď som zbadala Lily. Bola celá od nejakej lepkavej hmoty, ktorá príšerne páchla. James tam len stál a smial sa ako diví.
"Preboha čo sa stalo?" spýtala som sa vydesene a pribehla ku Lily.
"Ten....ten magor na mňa práve vylial tento hnus," povedala a snažila sa ho zotrieť zo svojej tváre.
"No tak Evansová! Musíš uznať, že ti to takto oveľa viac pristane," povedal a začal sa znova smiať.
"Si normálny?!" vybehla som na neho. Práve v tej chvíli vošiel cez portrét do klubovne Sirius. Asi sa vracal z toho trestu čo dnes dostal. Znova sa vo mne ozvali výčitky svedomia. V tom som si, ale spomenula prečo tam vlastne som a čo sa stalo.
"Príde ti vtipné liať na ľudí okolo seba niečo hnusné a zapáchajúce? Síce neviem ako sa to volá, ale zistím si to, to si píš!" chrlila som na neho, ani som nevedela či mi rozumie. Sirius pri nás zastal a so záujmom ma počúval. "Pretože mne to príde pekne úbohé baviť sa na účet iných," pokračovala som. V tom ma James prerušil.
"Ja sa nebavím na účet iných," povedal ľahostajne. "Ale na jej!" kývol hlavou na Lily a pri pohľade na ňu znova vybuchol.
"Ty!" vykríkla Lily a chcela sa vrhnúť na Jamesa.
"Lily, kľud," schmatla som ju za ruky a ťahala čo najďalej od Pottera. Áno, odteraz to je aj pre mňa Potter. Oslovovala som ho James len vďaka tomu, že je to Siriusov kamarát, ale to čo spravil Lily všetko zmenilo. "Poď, kašli na toho idiota," vrhla som ešte hnusný pohľad na Jamesa a ťahala Lily po schodoch hore do izby.
"Ja ho tak neznášam!" spustila len čo sa zavreli dvere do izby. "Čo som mu spravila, že ma musí stále otravovať! Stále mi je v pätách, pokrikuje na mňa, uťahuje si zo mňa a teraz toto!" ukázala na seba.
"Ehm, nechcem ti skákať do reči, ale nechcela by si ísť najprv do sprchy? Potom môžeme nadávať na Pottera koľko len chceš," Lily vyzerala, že zvádza vnútorný boj o to, či ísť do sprchy a zbaviť sa toho pachu, alebo si okamžite uľaviť všetkými nadávkami, ktoré pozná. Po chvíli len prikývla a išla do kúpeľne.
"Nathaly, prosím ťa doniesla by si mi nejaký uterák a pyžamo? Mám ho na posteli," zakričala na mňa zo sprchy.
"Jasné," odvetila som a pozbierala všetko o čo ma prosila. "Tu to máš," zakričala som, aby som prehlušila zvuk sprchy a veci jej položila na umývadlo.
"Inak, zistila som ti niečo o Siriusovi," poznamenala Lily. Zbystrila som pozornosť.
"Čože?" spýtala som sa. Toto vyzeralo na dlho, tak som si sadla na dosku záchoda a čakala čo z Lily vyjde.
"No, nedalo mi to a pár ľudí sa na neho povypytovala," to je celá Lily. Nerobí jej problém sa na čokoľvek spýtať úplne neznámych ľudí. Ja by som na to nemala odvahu, ani keby som ich poznala. "Vieš, to čo sa stalo pri večeri mi stále vŕtalo v hlave," pokračovala. "Do pekla, ja toho Pottera zabijem, neviem to zmyť z vlasov,"
"Skús ten môj šampón, snáď to pomôže,"
"Okey,"
"A čo si teda zistila?" popoháňala som ju, pretože som bola strašne zvedavá.
"Nebude sa ti to páčiť," povedala opatrne Lily. To už mi v tej chvíli bolo fuk.
"To je jedno, hovor,"
"No, že vraj je z veľmi starobylého čarodejníckeho rodu. Jeho rodina patrí k najváženejším rodinám v čarodejníckom svete,"
"No a?" nechápala som. Veď to ešte nie je žiadny zločin.
"Vydrž, to nie je všetko. Vraj, všetci Blackovci chodili do Slizolinu, preto to, že sa Sirius dostal do Chrabromilu spôsobilo taký šok. Jeho rodina uznáva, takzvanú čistú krv. Neznášajú zmiešanú krv, alebo čarodejníkov z muklovských rodín, podľa nich je to len spodina. A to dievča, čo k nám dnes prišlo bola naozaj jeho sesternica. Chodí do šiesteho ročníka a je v Slizoline, ale to si si už určite všimla," dokončila svoje rozprávanie. Bola som v totálnom šoku. Veď Sirius vyzeral tak priateľsky.
"A si si istá?" spýtala som sa.
"No, brala by som to s rezervou, pretože to nemám zo spoľahlivého zdroja, ale niečo pravdy na tom podľa mňa bude,"
"Ale veď Sirius sa so mnou rozpráva aj napriek tomu, že vie, že som z muklovskej rodiny," namietala som. "A okrem toho, sa ma dnes zastal. Videla si, ako ho nahnevalo, keď ma nazvali humusáčkou,"
"Jasné, bolo to od neho milé. Nie ako Potter- ten by sa na tom ešte aj určite zasmial," povedala a následne znova zaznelo pár nadávok na Potterovu osobu.
"Ako som povedala- určite na tých rečiach bude aj trochu pravdy, ale brala by som to s rezervou. Sirius predsa skončil v Chrabromile a nie Slizoline a to niečo znamená. A je k tebe, aj ku mne milý a obe sme predsa z muklovských rodín," podotkla. "Veľmi by som nad tým neuvažovala," uzavrela to Lily.
"Jasné, to ani nemám v pláne," odpovedala som. "A ako si pokročila s tým slizom?" spýtala som sa.
"Je to na figu. Z vlasov to ide strašne ťažko dole a príšerne to zapácha. Ja toho Potter zabijem!"
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 EILEENhp EILEENhp | 16. února 2008 v 8:30 | Reagovat

páči sa mi to.........dobrá kapitolka :D

2 barbora barbora | 16. února 2008 v 12:05 | Reagovat

skvela kapitola:D som si uz myslela, ze sa prestane bavit so sirim:/ a straaasne sa tesim na dalsiu:D

3 Lia Lia | 16. února 2008 v 12:25 | Reagovat

hmm..super.....uz sa velmi tesim na dalsiu kapcu:))

4 Zotara Zotara | Web | 16. února 2008 v 13:28 | Reagovat

Pekná kapitola :)

5 Adrianne Adrianne | Web | 16. února 2008 v 16:58 | Reagovat

Jo, nádherná kapitolka :D Fakt super...James je odpornej hajzlík :D Ale Siri je tady miláček :o) Fakt zlatíčko :o) Nemůžu se dočkat další kapitolky, takže piš, piš! :D

6 ivka ivka | Web | 16. února 2008 v 18:52 | Reagovat

jeej peknee vsetky poviedky ktore ty pises su strasne dobre:-)

7 abbina abbina | Web | 19. května 2008 v 19:49 | Reagovat

Jak se jen vyjádřit...no prostě obdiv, niky...tahle povídka je vážně skvělá, perfektní a tak skutečná, opravdová....nevim jak to vyjádřit...přirovnám tě třeba k Nelien... tahle povídkářka má totálně perfektní povídky vždycky plný emocí, ale za to jí zchází nějaká ta příchuť reálného života v těch smyšlených, krásných ale neskutečných povídkách. A právě tímhe, tou opravdovostí s kterou píšeš, to jak se zabýváš všedními věcmi a konverzace mezi postavami je prostě ze života, tímhle si mě tvůj styl psaní absolutně získal:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama