10. Hra sa začína

27. února 2008 v 13:57 | Nika |  Príbeh môjho života
Moje tempo pokračuje a spolu s ním je tu aj nová kapitola ku Príbehu. =) Takže si ju užite a nezabudni sa prosím k nej vyjadriť. ;)
Nika =)
Upozornenie- mám z nej veľmi zvláštny pocit, takže nič extra nečakajte (ako keby ste niekedy inokedy mohli :D)

Zišla som dole po schodoch do spoločenskej miestnosti. Vďakabohu v nej nikto nebol, dnes som nemala náladu na ich pohľady a posmešné poznámky. Usadila som sa do rohu a schúlila sa čo najhlbšie do kresla, aby ma nikto nemohol vidieť. Nesedela som tam však ani minútu a už niekto schádzal po schodoch, smerom od chlapčenských spální.
"Tak čo Tichošľap? S ktorou ideš na rande dnes?" no super, Potter a Black. Už len tí mi tu dnes chýbali....
"Skús hádať. Budeš prekvapený," povedal Black tajomne.
"Vari nie s Madisonovou?" začala sa smiať Potter.
"Čo blázniš?" zhrozil sa Black. "Akoby si nevidel to jej akné," dodal.
"Nebuď hnusný," povedal naoko vážne Potter, ale ihneď sa začal znova smiať.
"Ja som hnusný? To príroda k nej bola hnusná!" obaja sa smiali až kým sa za nimi nezavrel portrétový vchod. Ani neviem slovami opísať ako hrozne mi v tej chvíli bolo. Cítila som, ako mi po líci začali stekať slzy. Vôbec som si neuvedomila, že som začala plakať.
Zrazu som stála na nejakej chodbe, na konci ktorej boli akési dvere. Nevedela som čo za nimi je, ale niečo ma k nim veľmi ťahalo. Pomaly som k nim kráčala a moja zvedavosť čoraz viac narastala. Opatrne som položila ruku na kľučku a pootvorila dvere. Znova sa dostavila tá nevysvetliteľná bolesť, ktorú vo mne vyvolal pohľad na Blacka s tou čiernovláskou.
Prudko som so sebou trhla a posadila sa. Bola som vo svojej izbe v Rokforte a dívala som sa do očí Lily, ktorá stála pred mojou posteľou a ustarostene na mňa pozerala. Zhlboka som dýchala a cítila, ako sa mi každým nádychom pyžamo nepríjemne lepí na telo.
"Si v poriadku?" spýtala sa Lily a sadla si vedľa mňa na posteľ.
"Mhm," prikývla som a ľahla si späť na posteľ.
"Zlý sen?"
"Nočná mora," vzdychla som si. "Koľko je hodín?" bála som sa odpovede.
"Šesť. Ideme na raňajky?" spýtala sa Lil a energicky sa vyšvihla na nohy.
"Blázniš? Pre mňa je ešte hlboká noc," zababušila som sa do periny.
"Ale no tak Nath. Poď, teraz tam skoro nikto nebude," prehovárala ma. Spozornela som. To nie je taký zlý nápad, aspoň sa vyhnem Blackovi. Síce prídem o dve hodiny spánku, ale stojí to zato. Aj tak by som už asi po takých snoch tak ľahko nezastala.
"Fajn, idem," zamrmlala som a len neochotne vstala. S ešte stále zatvorenými očami som sa obliekla a umyla a pritom počúvala Lily, ktorá stále mlela len o Jakeovi.
Na jej šťastie vo Veľkej sieni skutočne skoro nikto nebol. Sadla som si a od únavy si položila hlavu na stôl.
"Preboha Nathaly, zdvihni tú hlavu!" zhrozila sa Lily.
"Nemám silu," vzdychla som zničene. "Páni ani nevieš, ako zaujímavo vyzerá učiteľský stôl z tejto pozície,"
"Netrep," napomenula ma.
"Máš pravdu, trepem," vzdychla som si a počula, že niekto práve prišiel a prisadol si k nám. "Ale trepem iba preto, že som mala nedostatok spánku a ty vieš aká som, keď sa nevyspím. Potrebujem spánok! Milujem spánok! Ten kto ho vymyslel bol génius! Ale aby bolo všetko v rovnováhe prišiel nejaký dement, ktorý vymyslel ranné vstávanie a ja ho zato nenávidím! Ja sa proste POTREBUJEM vyspať! Inak nie som schopná spájať písmená do slov, slová do viet a vety do súvetí!" začala som s ešte stále hlavou položenou na stole hmatať po pohári. "Lil, prosím ťa budeš taká zlatá a naleješ mi kávu? Urobila by som to aj sama, ale ledva hovorím," zamrmlala som a chvíľku nato mi Lil naplnila šálku. "Dík," povedala som a prisunula si pohár k sebe, načo sa predo mnou vynoril problém ako sa s hlavou položenou na stole napiť.
"Dnes nemám svoj deň," vzdychla som zničene pri pohľade na kávu. "Keď si predstavím, že som teraz ešte mohla ležať v posteli, v mojej nádhernej posteli, ktorá je tak mäkká a pohodlná... Keď tak nad tým uvažujem, mojím najobľúbenejším predmetom je posteľ. Je to tak úžasný predmet. Okrem nej už nič iné nepotrebujem. Jedna posteľ a svet je hneď krajší," mlela som svoje obvyklé blbosti a ani si neuvedomila, že niečo je na tejto situácii divné.
"Lil, čo si tak dnes ticho? Ani raz si ma neokríkla, že trepem dve na tri," spýtala som sa a zdvihla konečne hlavu. Okamžite mi došlo prečo Lily mlčala. Hneď vedľa nej totiž sedel Black a pobavene sa na mňa uškŕňal. Bože prečo ma tak tresceš?!
"Bré ráno Madisonová! Tuším, že máme niečo spoločné," povedal a nahodil koketný úsmev. Tuším, že sme sa vrátili do starých koľají...
"A čo? To, že chodíme do tej istej školy?" spýtala som sa sarkasticky. Black sa robil, že moju poznámku prepočul a pokračoval.
"Myslel som našu záľubu v posteliach," žmurkol na mňa. Ježiš, to je úchyl...
"Myslím, že som dojedla," povedala znechutene Lily a odsunula svoj tanier.
"Povedala by som ti nato niečo, ale nevládzem," odvrkla som zničene Blackovi a odpila si z kávy. Black sa len sebavedome usmial a len čo som pohár položila na stôl sa z neho napil tiež. Znechutene som na neho pozrela a znova si položila hlavu na stôl.
"Fajn, dopila som," vzdychla som zničene.
"Ideme?" spýtala sa Lily.
"Daj mi päť minút," zamrmlala som.
"Inak, spomínal som vám, ktoré všetky aktivity sa dajú ešte robiť v posteli okrem spania?" spýtal sa zrazu Black.
"Okey, ideme," znechutene som vstala a čo najrýchlejšie odišla zo siene.
"Nathaly pohni si! Už teraz meškáme päť minút!" súrila ma nervózne Lily, zatiaľ čo ja som nervózne behala po izbe a hádzala si knihy do tašky.
"Idem, idem!" fajn, už mi len ostávalo nájsť ponožky a môžeme ísť.
"Nathaly!" Lily už pomaly strácala nervy.
"V poriadku, už idem!" prevrátila som očami a zatvorila dvere. "Čo máme prvé?" spýtala som sa popri behu na hodinu.
"Dejiny," Lily sa sotva stíhala nadychovať. O päť minút sme už dobehli pred dvere učebne a udýchané vtrhli na hodinu. Celá trieda sa na nás pozrela, ale Binns ani len nezaregistroval, že sa niečo deje.
"My....my....sme....," bola som celá zadýchaná a pichalo ma v boku. Ale keď som videla, že Binns sa na mňa ani len nepozrel mávla som rukou a s Lily sme zamierili do predposlednej lavice, ktorá bola ako jediná voľná. Hodila som sa na stoličku a hodila si brašnu vedľa lavice.
"Páni, som mŕtva," podoprela som si hlavu.
"A to sa to najlepšie ešte ani nezačalo," ozvalo sa za mnou. Bolestivo som privrela oči a otočila sa.
"Pane bože, čo som komu spravila," vzdychla som pri pohľade na Blacka a Pottera.
"Ale Madisonová, nie si rada, že nás vidíš?" povedal s falošným úsmevom Potter.
"To vieš ako, jeden pohľad na teba a hneď je deň krajší," poznamenala som sarkasticky a otočila sa. Lily už mala na lavici pripravené veci a pozorne si zapisovala výklad profesora.
"Ja to kašlem," povedala som zničene a položila som hlavu na lavicu.
"Preboha Nathaly!" zašepkala pohoršene Lily. "Vstávaj!"
"Ani ma nehne," odpovedala som. "Už ma nebaví počúvať to jeho monotónne kvákanie. Celé roky som sa ho snažila počúvať a všetko si pozorne zapisovať, ale už nemám silu! Veď si ani nevšimol, že sme prišli neskoro na hodinu! Keď on nevenuje pozornosť mne, prečo by som mala ja jemu? Okrem toho, nikto okrem nás dvoch si tie poznámky nikdy nezapisoval. No dobre, okrem nás a Remusa," povedala som pri pohľade do lavice pred nami. "Toto je dokonalá príležitosť dospať čo som nestihla, takže ak dovolíš," povedala som a naznak toho, že to myslím vážne som zavrela oči.
"Mne sa snáď sníva! Z Madisonovej sa nám stáva rebelka!" zasmial sa ten idiot Potter. Rozhodla som sa, že najlepšie bude ho ignorovať, preto som spod prižmúreného oka pozrela na Lily, ktorá si na moje prekvapenie nezapisovala výklad, ale mračila sa na mňa.
"Čo je?" nechápala som.
"A odkiaľ budeš mať poznámky z hodiny?" prižmúrila oči.
"Moja najlepšia a najúžasnejšia kamarátka na svete mi ich dá iste opísať," uškrnula som sa.
"Ale keď dávaš pozor, viac sa toho naučíš na hodine a o to menej sa toho musíš učiť neskôr," namietala.
"Lily, ty vieš, že som sa snažila dávať pozor. Ale jediné, čo som si za celé tie roky z týchto hodín pamätala bolo, ako som si v duchu stále opakovala: Len nezaspi!," Lily sa nadýchla k odpovedi, ale nakoniec len pokrútila hlavou a začala si poznámkovať výklad. Slastne som privrela oči a mala spánok už na dosah, keď mi niečo padlo do ruky. Namrzene som otvorila oči a zistila, že to niečo bol nejaký papierik.
"Unavená?" stálo na ňom. Zdvihla som hlavu a poobzerala sa po triede. Všetci však buď spali, alebo len pozerali do blba. A v tom mi došlo. Obrátila som sa za seba a videla ako sa na mňa Black uškŕňa. Prevrátila som oči a znova si ľahla na lavicu. Ani nie o minútu priletel ďalší papierik.
"Čože máme dnes takú mrzutú náladu?" on si proste nedá pokoj. Spálila som odkaz a nevzdávala sa nádeje, že si aspoň trochu pospím. Lenže to by som nebola ja, keby som nemala takú smolu.
"Súvisí nejako Tvoja "skvelá" nálada so včerajškom?" a dosť! Čo si o sebe myslí?!
"O čo Ti ide?!" naškrabala som na druhú stranu pergamenu a hodila to Blackovi.
"O nič, nemôžem sa zaujímať?" on a zaujímať? Ts, to určite. Starostlivý Black, to je fakt bizarná predstava.
"Prečo mi už konečne nemôžeš dať svätý pokoj?!" ten chalan je fakt nezmar. Najhoršie na ňom je, že pri ňom nikdy neviete čo má za lubom. Preto vie tak skvele šokovať. Pri každom viem, na čom som a čo od tej osoby očakávať, ale pri Blackovi si nikdy nie som istá.
To by už potom nebola zábava," prišla mi odpoveď. Ja ho tak NENÁVIDÍM! Zato, že sa milostivý pán nudí, mám ja už pár rokov zo života peklo...
A v tom mi niečo svitlo... Prudko som sa zdvihla z lavice až si Lily od ľaku vyliala na poznámky atrament.
"Prepáč," zašepkala som s previnilým výrazom na tvári. Lily len prevrátila očami a jedným mávnutím prútika mala pergamen čistý. Práve ma niečo skvelé napadlo!
"Čo je? Tváriš sa, akoby mali Vianoce prísť o pár mesiacov skôr," zašepkala Lily.
"Veď aj prišli," povedala som s úškrnom na tvári... "A my si ich poriadne užijeme."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lili Lili | Web | 27. února 2008 v 14:09 | Reagovat

cawo plsky prihlas sa u mna do sutaze o najlepsiu jednorazovku viac imfo na mojom blogu:)

ps: sry za reklamku

2 barbora barbora | 27. února 2008 v 15:20 | Reagovat

skvele:D som strasne zvedava an co prisla:P

3 Martina Martina | 27. února 2008 v 16:11 | Reagovat

super..myslím že vím na co přišla ale nechám se překvapit jak to bude:-)

4 Abigail Abigail | Web | 27. února 2008 v 16:58 | Reagovat

Tohle se nedělá! takhle nás napínat! Tsch... Ze Siriuse se nám stal otrava a debil! Jak se lidi někdy změní...  Přitom se chvílemi chová normálně, myslím že by měl na pár dní opustit Jamese...

5 Lia Lia | 27. února 2008 v 19:13 | Reagovat

nooo super.......ten sirius je fakt debil..Už sa veľmi veľmi teším na ďalšiu kapitolu:)..fakt mám rada túto poviedku:)..a vždy mi dvihne náladu....fakt dik:)

6 EILEENhp EILEENhp | 28. února 2008 v 8:40 | Reagovat

som zvedavá na čo prišla(hoci mám také tušenie že viem o čo ide ale radšej sa nechám prekvapiť)........inak..skvelá kapitolka (ako vždy:)).........:D

7 nica14 nica14 | 28. února 2008 v 9:17 | Reagovat

jéééj, teraz si mi vážne zabila! ved ja nevydržím to čakanie na dalsiu kapitolu :-D

túto poviedku som si obľúbila, lebo je táká.....super?...úžasná?...prekrásna?...nádherná?...vynikajúca! a k tomu ju píše aj výborná spisovateľka

8 ivka ivka | Web | 28. února 2008 v 17:31 | Reagovat

caw...no to som naozaj zvedava naco prisla...rychlo dalsiu kapitolu!!!

9 Přema Přema | E-mail | Web | 16. listopadu 2011 v 7:00 | Reagovat

Dobrej blog

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama