2. Deň premiestňovania

2. srpna 2007 v 2:17 | Nika |  Stratená minulosť
Tak a je tu ďalšia kapitola! Po vašich komentároch a naliehaniu Ililik som sa teda dnes v noci pustila do písania a výsledkom toho je táto nová kapitola. Venujem ju práve mojej kamoške Ililik za jej trpezlivosť, trpezlivosť a ešte raz trpezlivosť, ktorej pri mne nikdy nie je dosť. =)
Nika

"Lauren vstávaj! Už je desať hodín!" kričala z kuchyne na Lauren mama.
"Ešte päť minút mamy!" Unavene si pretiahla cez hlavu perinu v snahe utlmiť hlas, ktorý na ňu volal z kuchyne. Toto bol každodenný rituál. Lauren nikdy nebola ranné vtáča a najmä nenávidela ak sa ju niekto snažil zobudiť.
"Žiadnych päť minút! Vstávaj!" Laurenina mama sa nezdávala. Pobehovala dole po chodbe a hádzala posledné veci čo potrebovalaa do kabelky.
"Keď mne sa ešte nechce!" Zakričala spod periny. "Bože, to je snáď zlý sen! Mne sa chce tak veľmi spať!" Blúdilo jej hlavou. V snahe ešte viac utlmiť zvuky vychádzajúce z haly si skryla hlavu ešte aj pod vankúš.
"Sama si chcela aby som ťa zobudila, tak prosím ťa vstávaj! Ja už musím ísť." Laurenina mama sa vydala smerom k dverám a medzitým ešte prehľadávala kabelku či má naozaj všetko a na nič nezabudla.
"Dávaj si pozor!" Zakričala Lauren zatiaľ čo sa dvíhala z postele. Nakoniec boj so stávaním ako vždy vzdala a snažila sa svoje vlasy trochu uhladiť do normálnej polohy a pretrela si oči.
"Jasné, tak zatiaľ." Zakričala ešte jej mama a zabuchla za sebou dvere."
"Okey, myslím, že to chce kávu." Zazívalo plavovlasé dievča a nemotorne sa došuchtalo do kuchyne. Lauren milovala kávu a bez nej nedokázala ráno ani hovoriť. Keď veľmi pomalým krokom a neustálym podopieraním sa vošla do kuchyne automaticky sa vybrala ku skrinke so šálkami. Akurát sa načahovala po svojej najobľúbenejšej, keď sa pri nej objavil Sirius.
"Kriste pane Sirius! Vieš, ako si ma naľakal? Skoro som chytila infarkt!" Prudko dýchala. Hrnček od strachu pustila a ten sa rozbil. "Hej! To bol môj najobľúbenejší!" Zamračila sa na Siriusa a rýchlo sa načiahla do skrinky pod drezom odkiaľ vytiahla metličku.
"Také milé privítanie som naozaj nečakal!" Oprel sa o stenu a uškrnul sa. Lauren už medzitým doupratovala, vytiahla si ďalší hrnček a naliala si kávu.
"A čo by si urobil ty keby som sa v tvojom byte len tak zjavila?" Odpila si z hrnčeka a sadla si na drez.
"Od radosti by som z kože vyletel! Ale najprv by som musel niekam skryť tú blondínku čo mám u seba v byte." Zaškeril sa a odpil si z Laureninej šálky.
"Veľmi vtipné!" Štuchla ho. "Ale pre istotu..." Povedala a premiestnila.
"Hej!" Zasmial sa Sirius, položil šálku a premiestnil sa tiež.
Ako predpokladal, Lauren sa premiestnila rovno do jeho bytu. Keď vošiel do spálne, Lauren práve zatvárala skriňu. Sirius býval v malom útulnom bytíku. Nebolo to nič luxusné, ale je mu to úplne vyhovovalo, cítil sa v ňom dobre a to bolo pre neho dôležité.
"Máš ty ale šťastie!" Povedala a vybrala sa do kuchyne.
"To áno, ale vďaka tomu, že ťa mám!" Pritiahol si ju k sebe.
"Ó, aký lichotník!" Zasmiala sa a ruky si obmotala okolo jeho krku.
"Kdeže, hovorím čistú pravdu! Čestné Záškodnícke!" Dal si ruku na srdce.
"No dobre, povedzme že ti možno verím." Usmiala sa.
"Veď preto!" Pritiahol si ju ešte bližšie a začal ju bozkávať.
Po chvíli sa od neho odtiahla.
"Dovolíš?" Usmiala sa a odišla do kuchyne.
"Čo robíš?" Spýtal sa Sirius urazene. Ale to už bola Lauren pri chladničke. Pomaly sa presunul ku okienku, ktoré bolo umiestnené v strede steny, ktorá oddeľovala kuchyňu od obývačky a sadol si na stoličku.
"Mala som v pláne sa naraňajkovať....." Otvorila chladničku. Očami blúdila po chladničke, ale nebolo toho šťastia aby natrafila na niečo jedlé. "Preboha máš tu niečo čoby nebolo minimálne týždeň po záruke?" Otočila sa na Siriusa.
"Keďže som skoro stále buď u teba, alebo Jamesa, stravujem sa doma len minimálne, takže tak to aj vyzerá." Lauren s povzdychom zavrela chladničku.
"Tak nič, idem sa radšej najesť domov." Povedala a premiestnila sa.
"Ako vidím dnes máme Deň premiestňovania." Vzdychol si Sirius a premiestnil sa za ňou.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ililik Ililik | E-mail | Web | 2. srpna 2007 v 13:36 | Reagovat

Pro mě? Si ani nezasloužím (zasloužím, zasloužím...:o))To jsem byla v tom ukecávání asi hodně otravná, když jsi to sem dala v takovou hodinu. Krása, krása, krása a ještě bych snad dodala, že to byla krása. Když to ukecávání tak  funguje, tak...dalšíííííííííííííííííííííííííí prosíííííííííííííííííííím  :o)

2 Daze Daze | Web | 5. srpna 2007 v 21:14 | Reagovat

Další kapitola... Já mám takovou radost!! Moc povedená... ostatně jako vždy

3 pasu-Hanka pasu-Hanka | E-mail | Web | 6. srpna 2007 v 12:29 | Reagovat

páni, moc hezká povídka :D líbí se mi, jen tak dál! =o)

4 Nika Nika | 6. srpna 2007 v 13:06 | Reagovat

Ďakujem baby =)

5 abbina abbina | Web | 14. srpna 2007 v 22:21 | Reagovat

úplně super..........doufám že brzo přibyde další kapitola...!

6 Ginny Potter Ginny Potter | Web | 15. srpna 2007 v 8:11 | Reagovat

super...dúfam iba že bude čo najskôr pokračovanie...   :)

7 Nelien Nelien | Web | 19. srpna 2007 v 17:56 | Reagovat

jééé to bylo tak krásně roztomilý :)) fakt píšeš strašně hezky, jdu hned na další ;)

"Keďže som skoro stále buď u teba, alebo Jamesa, stravujem sa doma len minimálne, takže tak to aj vyzerá." Lauren s povzdychom zavrela chladničku.

- a tahle věta mě dostala :DDD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama