Červen 2007

1. Tresk!

27. června 2007 v 10:39 | Nika |  Od nenávisti je len krôčik k láske
Tak a som tu s novou kapitolu, som to ale rýchla, však? :-D Dúfam, že sa bude páčiť a nech vám ani nenapadne odísť bez komentu :-))
Nika
"Čo máme teraz?" Spýtala sa Lane keď spolu s Lily vychádzali z učebne po hodine Obrany proti čiernej mágii.
"Elixíry." Odpovedala Lily.
"No super, horšie to už byť nemôže."
"Ale no tak, elixíry nie sú až také zlé." Snažila sa utešiť svoju priateľku.
"No jasné, nie sú až také zlé keď máš na ne talent a nie sú až také zlé keď si miláčik Slugyho." Uškrnula sa Lane. "Do pekla, zabudla som si v učebni prútik, Lily choď napred, dohoním ťa."
"Ok, ale švihni si, za chvíľu sa začína hodina."
"Jasné, už bežím." Uškrnula sa Lane.
Len čo si červenovláska sadla a začala pripravovať kotlík vo dverách sa objavili Záškodníci.
"Pozri, tam sedí Evansová a nie je pri nej Laheová, tak to rýchlo využi!" Uškŕňal sa Sirius.
"Máš pravdu, tak zatiaľ a drž palce."
"Jasné, držím." Zdvihol do vzduchu palce.
"Zdar Evansová, čo tak sama?" prisadol si k Lily.
"Čau Potter, maj sa Potter." Uškrnula sa.
"Ale no tak, nebuď hneď taká milá." Prisunul sa k nej.
"Byť tebou odsuniem sa, inak za seba neručím."
"Ale Evansová, tu na verejnosti?"
"Bože Potter, povedal ti už niekto, že si úchyl?"
"Okrem teba? Nikto."
"Ako som už povedala: maj sa Potter."
"Ideš niekam?"
"Nie, ale ty áno."
"Zvláštne, že o tom nič neviem."
"Okamžite si odsadni!"
"Ak máme spolu vydržať celé dve hodiny tak by som bol milší Evansová! Uškrnul sa.
"Okamžite vy" Lenže Lily už nestihla dopovedať, pretože v tej chvíli vošiel do triedy profesor Slughorn.
"Dobré ráno trieda, máte už pripravené kotlíky?" Triedou sa nieslo súhlasné mrmlanie.
"Dobre teda, dnes si pripravíme elixír zabudnutia." Profesor švihol prútikom. "Postup je na tabuli, pustite sa do toho." V tom do triedy vtrhla Lane.
"Oh, prepáčte pán profesor, ja....ehm....cestou na hodinu som stretla prváčika no a....zablúdil....eh..no a tak som ho teda zaviedla na jeho hodinu." Nahodila výraz neviniatka a dúfala, že jej to prejde.
"Dobre, ale nech sa to viac neopakuje slečna Laheová. Sadnite si." Lane odľahlo a zamierila k Lily, keď v tom zbadala, že pri nej sedí Potter. Okamžite vrhla na Lily pohľad typu: Čo to má znamenať? A Lily len mykla plecami . Ja za to nemôžem, naznačovala ústami. Lane nezostávalo nič iné len si sadnúť na jediné voľné miesto v triede, ktoré ako s hrôzou zistila zostalo pri Blackovi. No zbohom, pomyslela si a zamierila k nemu.
"Vitaj Laheová a prisadni si." Povedal jej a hodil na ňu pohľad z ktorého sa väčšine dievčat zastavil dych.
"Urob mi ľáskavosť Black a zavri hubu.!" Povedala a posadila sa čo najďalej od neho.
"Čo máme robiť?" vrhla po ňom zlostným pohľadom.
"Ak pekne poprosíš, možno ti to poviem." Prisunul sa bližšie k nej.
"Black, odsuň sa a povedz mi čo máme robiť!"
"Ale no tak, za menšiu pusu ti to prezradím."
"Okamžite sa odsuň!"
"No tak, len jednu malú pusu."
"A dosť!" Povedala Lane a načiahla sa po nejakej prísade. "Ak sa okamžite neodsunieš a nevyklopíš čo máme robiť, prisahám, že túto fľaštičku šľahnem o zem a bude mi jedno čo ti to spraví!" Dramaticky zdvihla ruku s fľaštičkou do vzduchu.
"No tak Laheová, ukľudni sa!" Chytil ju za druhú ruku.
Tresk!

Úvod

24. června 2007 v 6:55 | Nika |  Od nenávisti je len krôčik k láske
Moja ďalšia poviedka. Rozmýšľam, že z Nezabudnuteľnej lásky spravím len jednorázovku tak som si povedala, že začnem písať novú kapitolovku, tak tu je. Dúfam, že sa Vám bude páčiť a pls napíšte komenty, či tomu aj tak bolo. :)
Plus hodila som sem ďalšiu kapitolu ku denníku Lily Evansovej. :)))
Nika
"Lane? Haló Lane! No tak, stávaj! Zmeškáme raňajky!" Snažila sa Lily zobudiť svoju priateľku. Lane a Lily boli najlepšie priateľky už od prvého ročníka. Stretli sa vo vlaku, na ceste do Rokfortu.
Červenovlasé dievča sa predieralo chodbičkou vo vlaku a snažilo sa nájsť voľné kupé. Zrazu zastavila pri jednom v ktorom sedelo len jedno dievča a čítalo.
"Môžem si prisadnúť? Opýtala sa. Dievča zdvihlo zrak od svojej knižky a usmialo sa.
"Samozrejme, sadaj." Ukázala na miesto pred sebou. "Volám sa Lane Laheová, a ty?" Lane bola vysoké dievča s dlhými plavými vlasmi a veľkými modrými očami. Hneď ako ste sa na ňu pozreli ste vedeli, že toto dievča by nebolo nikomu schopné ublížiť a že s ňou sa veru nudiť nebudete.
"Som Lily, Lily Evansová. Tiež ideš do prvého ročníku?"
"Áno, už sa veľmi teším. Keď mi prišiel list z Rokfortu nemohla som uveriť a mamka skoro dostala infarkt, ale nakoniec tomu uverila a upokojila sa."
"Si z muklovskej rodiny? Opýtala sa Lily.
"Muklovskej? Čo to znamená?" Nechápala Lane.
"Že Tvoji rodičia nie sú čarodejníci."
"Aha, tak potom áno, som z muklovskej rodiny." Usmiala sa Lane.
"Ja tiež." Lily jej úsmev oplatila.
Lane len neochotne otvorila oči. Nikdy nebola ranné vtáča a skoré vstávanie z duše nenávidela.
"No hurá! Madam sa konečne uráčilo zobudiť!" Podpichla Lily svoju priateľku.
"Daj pokoj, do tretej ráno som písala to pojednávanie na obranu, tak by som si zaslúžila trochu oddychu." Vstala z postele.
"To určite! Tvoj problém, že si si úlohy začala písať až večer, ja zato nemôžem! A teraz pohyb, pohyb! Musím si švihnúť aby sme stihli raňajky.." Popoháňala svoju priateľku.
"Despota!" Lane sa zamračila na svoju priateľku a zmizla v kúpeľni.
O desať pätnásť minút už dievčatá sedeli na raňajkách.
"Mne sa tak nechce na vyučko!" Sťažovala sa Lane.
"Nekecaj a jedz! Vďaka tvojmu vyspávaniu sme v časovom sklze a za chvíľu nám začína obrana. Musíme si švihnúť!" Lily sa načiahla po tekvicovom džúse keď do na raňajky prišli Záškodníci.
"Och nie, len tí tu už chýbali." Vzdychla si Lane.
"Čau Evansová, čože tak neskoro?" Spýtal sa James a sadol si hneď vedľa Lily.
"Čau Potter, čože tak skoro. Zvyčajne nás poctíš svojou prítomnosťou až desať minút po začatí hodiny." Kyslo sa usmiala.
"Ale, ale. Tuším, že sa tu niekto dobre nevyspal". Uškrnol sa Black.
"Ty buď radšej ticho." Okríkla ho Lane.
"Laheová! Vieš aká si sexi keď sa hneváš." Sirius nasadil úsmev hollywoodskej hviezdy a položil ruku na Lanine ramená.
"Radšej sa schlaď Black. Odvrkla Lane a zdvihla sa. "Poď Lily, ideme, prídeme neskoro na hodinu".
"Súhlasím, poďme." Povedala Lily a obe vyšli zo siene.

2. Nevychádzam z údivu

24. června 2007 v 3:31 | Nika |  Denník Lily Evansovej, alebo Potter vôbec nemá milý úsmev!
Tak tu je druhá kapitola. Viem, že mi to dlho trvalo, ale škola a ostatné povinnosti mi dávali fakt zabrať, veď to poznáte ;). Dúfam, že sa Vám bude páčiť a komentáre sú povinné :).
Nika
4.septembra, 14:50, moja izba
Nevychádzam z údivu...Potter mi zase vyrazil dych. Trochu nám trvalo kým sme sa s babami ráno dostali na raňajky, takže jediné voľné miesto pri stole zostalo pri Záškodníkoch. S veľkým "nadšením" som si musela sadnúť vedľa Pottera. Ten vyprskol tekvicový džús na Blacka a z neznámych dôvodov očervenel keď ma vedľa seba uvidel. Nato zo seba vykoktal len nesmelé "ahoj" a ihneď sa zadíval naspäť do svojho taniera. Keď Black uvidel aký je celý červený začal sa na celú smiať, ale stačilo aby Potter po ňom pozrel a hneď sklapol. Po chvíli sa ma Potter spýtal aké som mala leto. V priebehu 48 hodín som sa vďaka nemu nezmohla na slovo. Nechápem čo sa s ním stalo a najmä o čo mu ide. Tak som tu teda porozprávala o mojej "úžasnej" sestričke a jej otravnom frajerovi. Vyzeral, že ho to fakt zaujíma a sústredene počúva. Nakoniec som sa ho spýtala, že čo robil celé leto on. Práve bol v strede rozprávania o tom ako s jeho rodičmi a Blackom boli v Aténach keď sme sa obaja načiahli po tácke s džemom a on sa nechtiac dotkol mojej ruky. Okamžite ju stiahol a celý očervenel. Mne sa úplne zastavil dych a zaliala ma horúčava. Akoby to všetko nestačilo Black vykríkol: "Preboha Evansová, prečo si taká červená?" Rýchlo som sklopila pohľad a Potter sa okamžite zdvihol a ťahal Blacka preč zo siene. Už som len počula ako sa z chodby ozýva Blackov hlas (Preboha James, šibe ti? Musím sa tam vrátiť, práve som si dohadoval rande s tou chutnou šiestačkou). A do toho si ma ešte začali doťahovať aj baby aby som im vyklopila, že čo je medzi mnou a Potterom. Ha-ha-ha, veľmi vtipné.
4.septembra, 20:16, spoločenská miestnosť
Ok, ako sa má niekto učiť keď na neho niekto stále čumí. Počkať, definujem slovo niekto: Potter! Sedí si len tak pri krbe a čumí na mňa. Malo by to byť protizákonné! Vôbec sa neviem sústrediť. A dosť! Idem za ním.
4.septembra, 21:35, moja izba
Zabila by som ho! Jednoducho zabila! Ten človek ma vie vytočiť do nepríčetnosti! Nádych- výdych Lily! Len sa upokoj. Nestojí ti zato. A teraz k dôvodu prečo som tak naštvaná.
Zdvihla som sa z kresla a šla za Potterom. Zastavila som sa až pri ňom, lenže on ani nezaregistroval, že k nemu mierim a stále na mňa čumel.
"Načo tak zízaš?" Žiadna reakcia len tupý pohľad.
"Potter!" Zatriasla som s ním, ale stále nič.
"Haló!" Nič.
Plesk. Už som nevydržala a jednu mu vlepila.
"Au! To bolo začo?"
"Počkaj nech porozmýšľam....Zato že existuješ? Nie....Zato že si namyslený idiot? Nie, ani zato to nebolo....Zato že si na mňa tak zízal? Bingo! Okamžite s tým prestaň!"
"Tak za prvé: Nezízam, len sa pozerám, a za druhé: Predsa to nie je zakázané?"
"Nie, iba strašne otravné a rozptyľujúce."
"Takže rozptyľujúce?" Do pekla, do pekla a ešte raz do pekla! To ti vyšlo Lily!
"Nemyslím rozptyľujúce ako rozptyľujúce! Myslím rozptyľujúce ako rozptyľujúce, chápeš?"
"Eh, ak mám pravdu povedať tak ani nie." Uškrnol sa a začal sa ku mne približovať.
Čo keby si mi to vysvetlila?" Už stál pri mne.
"Nemám ti čo vysvetľovať! A uhni! Chcem ísť do svojej izby!"
"Začala si niečo, tak to aj dokonči...Takže ja ťa rozptyľujem?" To už mal ruky okolo môjho pásu.
"Ani náhodou!" Do pekla, prečo sa mi podlamujú kolená?
"Tak prečo sa tak chveješ?"
"Ja sa ani náhodou nechvejem!"
"Ale áno, chveješ!"
"Nechvejem!"
"Chveješ!"
"Daj mi už konečne pokoj a pusti ma!"
"Hneď to bude, ale najprv"
"Najprv čo?" Skočila som mu do reči.
"Mi dáš pusu na dobrú noc." Dopovedal a pobozkal ma. Chvíľu som tak len tak stála, ale potom mi dobylo, že ma tam bozkáva práve Potter a to pred všetkými čo boli v tej miestnosti, tak som mu jednu vlepila a zo slovami, že nech to skúsi ešte raz a zabijem ho som odišla do svojej izby. Najhoršie na tom je, že sa mi to páčilo. Tak a je to vonku. Páčila sa mi pusa od Pottera. Od toho istého Pottera ktorý ma v prvom ročníku zhodil do jazera. Od toho istého Pottera, ktorý ma v treťom ročníku polial slizom a od toho istého Pottera, ktorého tak veľmi nenávidím! Presne tak! Nenávidím ho! Musel to byť omyl, mne sa tá pusa nemohla páčiť, preboha veď je to Potter! Áno, nepáčila sa mi! Kolená sa mi podlamovali od zlosti a tá horúčava bola kvôli teplote v miestnosti. Presne tak! Záhada je vyriešená! Idem si už radšej ľahnúť, lebo mi evidentne začína šibať. Dobrú!