Květen 2007

1. Cesta vlakom

1. května 2007 v 3:28 | Nika |  Denník Lily Evansovej, alebo Potter vôbec nemá milý úsmev!
Ahoj! :) s písaním len začínam tak dúfam, že sa Vám poviedky budú páčiť a pls napíšte komentáre, nech viem či sa páčilo a na čom popracovať :)
P.S. chyby si prosím nevšímajte ;)
3.septembra
Konečne sa vraciam na Rokfort! Ak by som musela počúvať Petuniino rozprávanie o Vernonovi ešte o jeden deň dlhšie, asi by som sa zbláznila. Ani sa len neobťažovala ísť ma odprevadiť na nádražie pretože s ním mala mať rande. Aspoň som tie jej kecy o ňom nemusela počúvať aj v aute. Ešte som len z neho vystupovala a už sa na mňa vrhla Kate. Podľa nášho kriku nás asi vystopovali aj ostatné baby, pretože sa prirútili hneď po príchode Kate. Potom sme si konečne našli voľné kupé a začali sa baviť o tom aké sme mali každá leto. Musím uznať, že Taylor poriadne závidím. Bola až v Los Angeles! Ja som celé prázdniny nevytiahla päty z domu. Práve bola v strede rozprávania o tom, ako s mladšou sestrou Anne prenasledovali nejakého muklovského herca (tuším sa volal Brad Pitt, ale ruku do ohňa zato nedám) keď okolo našeho kupé prešiel Potter s Blackom. Čakala som že vojde dnu a začne s poznámkami typu: "Hej Evansová? Čo takto rande?" ale on nič! Ani sa len na mňa nepozrel! Dokonca ho Black štuchol, pretože si myslel že si ma asi nevšimol. Nakoniec sa len otočil, usmial sa na mňa a zakýval mi. Bola som v takom šoku, že som sa zmohla len na chabý úsmev. Baby zostali z toho tiež vedľa. Marrisa dokonca ešte minútu potom ako odišiel čumela na miesto kde stál s vypleštenými očami. Potter a usmiať sa na mňa?! Ten strapatý magor sa na mňa nikdy neusmial. Vždy sa tváril samoľúbo, čumel na mňa, alebo sa len uškŕňal, ale úsmev? Nikdy! Po miernom šoku ma naspäť do reality vrátila Kellyina poznámka o tom, že Potter jej príde celkom milý. Potter a milý? To určite! Namyslený? Áno. Idiot? Áno. Ale milý? Neverím. Skôr by som uverila, že Black bude nejakej babe verný viac ako týždeň ako to, že Potter môže prejaviť náznak milosti. Síce počkať, Black vydržal minulý rok s jedným dievčaťom deväť dní. Aj to len preto, že päť z tých deviatich preležal na ošetrovni a nemohol hovoriť. Pamätám si to veľmi dobre, pretože Marrisa vtedy na ošetrovni prakticky bývala. Black dokonca poslal za mnou Pottera aby som si prišla vyzdvihnúť tú svoju "pošahanú" kamrátku ako ju on nazval. S babami sme si hádzali mincou o to, ktorá to skúsi ako prvá, pretože oddeliť Marrisu od Blacka nie je vôbec ľahké. Je do neho zaľúbená už od prvého ročníka a vo štvrtom spolu dokonca chodili tri dni. Potom ho pristihla s jednou tretiačkou ako sa na chodbe bozkávajú. To si zase pamätá pridobre Black, pretože som mu v zlosti jednu vrazila a zlomila mu nos. Celé dva týždne na mňa jeho obdivovateľky hádzali rôzne kliatby. Boli to fakt ťažké dva týždne. Toľkokrát ma hodilo o stenu, že chrbát som si už ani necítila, ale čo by nespravila pre svoju kamarátku, všakže? No dobre, naspäť k téme. Kde som to vlastne bola? Stratila som niť. Aha! Potter a náznaky milosti. To určite! Určite sa teraz s Blackom zabávajú na tom ako som vyjavene na Pottera čumela. Ale kto to mal čakať?! Už som sa začala psychicky pripravovať na jeho hlúpe poznámky a ten debil ma úplne odzbrojí svojím milým úsmevom. Počkať, počkať! Však som nenapísala to čo vidím, že som napísala? MILÝM úsmevom? Potter? Potter nemá v žiadnom prípade milý úsmev! Preboha Lily, spamätaj sa! Tuším že tie výpary z Marrisiného laku na nechty ktorý medzitým vytiahla mi už lezú na mozog. Za normálnych okolností by som na takú hovadinu ani len nepomyslela, nieto ju ešte napísala. Ale dosť už bolo o tom nafúkanom debilovi, treba sa začať prezliekať do habitov, pretože sa už blížime k Rokfortu

1. Aj tak je to už jedno

1. května 2007 v 0:56 | Nika |  Nezabudnuteľná láska
Toto je moja prvá poviedka tak nečakajte nič extra :) a ten názov si nevšímajte na názvy nemám talent :) plus napíšte prosím komentáre nech viem či pokračovať. A ďakujem veľmi pekne Kristine za pomoc s blogom a že bola "pokusným králikom" a prečítala si túto kapitolu ako prvá :)
Bola noc a všetci už spali len jedno dievča sedelo pri okne a hľadelo do neznáma. Hlavou jej prúdilo milión myšlienok. Stále to nevedela pochopiť. Prečo práve on? Prečo sa práve musela zamilovať do neho? Už dlho jej nebol ľahostajný a ona si to musela konečne priznať. Miluje ho. Viac ako čokoľvek iné. Roky si ho nevšímala a nevedela ho vystáť, ale tento posledný rok bol pre ňu osudový. Zmenil sa. Pre ňu? To nevedela, ale dúfala v to.
"Lily?" Z myšlienok ju vytrhol hlas jej najlepšej priateľky Mii.
"Hm?" Odpovedala jej zamyslene.
"Čo sa s tebou deje? Posledné týždne chodíš ako bez duše....Deje sa niečo?"
"Nie....vlastne áno...och, ja neviem.....som zmätená..." Pozrela sa na svoju priateľku.
"Mia, môžem sa ťa niečo spýtať?"
"No jasné, vrav." Odpovedala jej kamarátka a posadila sa na svoju posteľ. Poznala Lily a vedela, že k spánku sa už tak ľahko nedostane.
"Čo si myslíš o Jamesovi. Mohol sa tak veľmi zmeniť k lepšiemu?" Potrebovala to počuť od niekoho iného, než je ona sama. Ona už nedokázala triezvo uvažovať čo sa týka Jamesa Pottera.
"Takže James? Už nie blbý Potter, ktorý je tak namyslený, že si nedovidí ani na špičku nosa?" Mia sa uškrnula.
"No tak Mia, na toto teraz fakt nemám náladu....potrebujem vedieť čo si o tom myslíš ty."
"Ok, sorry....Takže čo si myslím o Potterovi? Ja neviem, je fakt, že je iný...už nezaklial Snapea niekoľko týždňov, ani trest už dávno nedostal, plus na rande ťa pozval ani nepamätám.....možné je všetko Lily..."
Ale toto jej ako odpoveď nestačilo.
"Hneď som späť." Červenovláska vstala a vybrala sa do klubovne. Ale ako náhle vošla zo spálne pohľad jej zastavil na chlapcovi ktorý spal v kresle. Okamžite ako ho zbadala sa jej rozbúšilo srdce. Ako je možné, že mu celé tie roky tak veľmi ubližovala? Nikdy si nemyslela, žeby tie slová, ktoré jej stále opakoval mohol myslieť vážne. Myslela si, že je to len úbohý pokus o provokáciu. Myslela si, že ju nenávidí, veď prečo by ju celé tie roky tak prenasledoval? Teraz už chápala. Miloval ju. Chcel si ju získať a jediný spôsob akoby si mohla všimnúť bolo predvádzanie sa. Celé roky o nej sníval a predstavoval si, aké by bolo keby ho aj ona milovala. Tie dve písmená boli pre neho neznesiteľné. Vždy keď od nej počul slovo nie akoby sa mu do srdca zabodávali tisíce nožov. Ale nikdy na sebe nedal poznať že ho to ranilo, to by bolo ešte horšie. Radšej hodil ďalšiu ironickú poznámku, akoby mal priznať že to myslel vážne.
Len ťažko od neho odvrátila pohľad, dokázala by ho pozorovať celé hodiny. Netušila ako dlho tam stála a pozorovala ako spí, ale musela sa už vrátiť naspäť do izby, pretože začalo svitať. Ešte by ju tu niekto nachytal ako zasnene čumí na Pottera. Už len to by jej k šťastiu chýbalo. Ľahla si naspäť do postele. "Aj tak je to už jedno. Nemiluje ma. Veď si ma už niekoľko mesiacov nevšíma. Asi som ho už omrzela. Koho by bavilo stále behať za niekým kto ho stále len uráža a odmieta." Pomyslela si Lily a okamžite zaspala.......