2. Whiskey

14. října 2012 v 22:38 | Nika |  I love you like a love song
Ak sem ešte niekto chodí (o čom silne pochybujem), tak mu patrí moja veľká vďaka a zároveň aj obdiv. Mohla by som sa ospravedlňovať a vysvetľovať, čo všetko sa v mojom živote za ten čas stalo, ale pochybujem, že sem chodíte čítať o mojom súkromnom živote a ani sa mi veľmi nechce rozpisovať, takže budem stručná.
Už sa pomaly stáva tradíciou, že si naplánujem, čo všetko chcem, aby sa v nasledujúcej kapitole udialo, ale nakoniec sa to pretiahne a ja napíšem 5 stránok vo worde, ktoré v podstate ani neobsahujú dej. :D Už iste chápete, kam týmto mierim (ak nie, tak sa k tomu ani nepriznávajte). V tejto kapitole sa mal dej pôvodne pohnúť a chcela som naznačiť kam sa celá táto poviedka bude uberať,
ale ak by som to tam chcela mať, tak by sa tu táto kapitola neobjavila ešte dlhší čas. Budem sa spoliehať, že Vás očarím mojím vtipom a Vy nepostrehnete, že táto kapitola a dej šli úplne opačnými smermi (toto bol asi spoiler, či?). Ale nebojte, už s týmto chcem pohnúť, takže v ďalšej kapitole si kapitola a dej dajú rande a Vy pochopíte,
Komentáre nie sú povinné, ale vždy potešia a urýchlia vznik ďalšej kapitoly. Ak niekto vôbec bude mať záujem pokračovať v čítaní.že v skutočnosti sa tu bude odohrávať príbeh a nebude to len moje blábolenie. Názov kapitoly- viem, čistá originalita, ale skutočne ma nič nevie napadnúť. Takže to ignorujte tak, ako ja.
P. S. Možno sa niektorí z Vás (a možno aj nie) zaujímajú o to, či budem v Príbehu pokračovať. Odpoveď
(ak vôbec padla otázka) je áno. Ďalšia kapitola je rozpísaná, ale postihol ju rovnaký osud ako tú, ktorej o pár sekúnd budete čeliť. Veľa deja na meter štvorcový. Ale pracujem na to a myslím na to.
 

1. Chelsea Dagger

13. prosince 2011 v 23:08 | Nika |  I love you like a love song
Áno, vidíte dobre. :D Tá kapitola tu mala byť oveľa skôr, ale chcela som, aby bola ešte dlhšia. Bohužiaľ nie je. Snáď oceníte aj tú trochu, čo sa nachádza pod perexom. Dnes na mňa doľahla vianočná atmosfére v plnom rozsahu a snažila som sa posťahovať do Erica nejaké vianočné pesničky, ale skončila som pri Mariah Carey- All I Want For Christmas Is You. Kedysi som tú skladbu strašne nenávidela, ale v poslednom čase som si ju dosť obľúbila. Takže dnes som skončila tak, že som pri jej počúvaní vyrevúvala slová a šibnute som poskakovala po byte. Vyzerá, že ten Paralen naozaj zabral, inak by som sa maximálne odšuchtala do postele. :D Mám však problém. Ako idete riešiť vianočné darčeky? Tento rok je môj rozpočet trochu slabší, tak som pre maminu kúpila takú drevenú šperkovničku, kde sa dá navrch dať fotka a na zvyšok chcem použiť servítkovú techniku, ale to je málo. Mamina síce furt razí teóriu, že nezáleží koľko darčekov dostane, hlavne, že sú od srdca, ale ja by som aj tak chcela pre ňu ešte niečo iné. Čo idete dať Vašim maminám Vy? Možno by som sa inšpirovala. :D

Breaking dawn

18. listopadu 2011 v 4:30 | Nika |  My private cinema
Od tohto článku nečakajte veľa. Skutočne neviem, aký je môj názor na film. Na jednotlivé scény áno, ale netuším, ako to mám zhodnotiť ako celok.
Najviac sa mi rátal rozhovor s mojou maminou a jej priateľom v aute na ceste z kina.
Mamina: "Jej otec vlastne vie, že on je upír?"
Ja zo zadného sedadla: "Nie, on to nevie."
Maminin priateľ: "To vážne?"
Ja: "Áno, nevie o ničom."
Mamina: "Ale veď celá dedina to vie!"
Ja: "Dedina?" *dostanem záchvat smiechu* "Nie, mami. Nikto to v tej dedine nevie. Iba vlkolaci to vedia."
Mamina: (šokovane) "Ani jej spolužiaci?"
Ja: "Nie."
No nebola zlatá? :D Ako ste si už iste uvedomili, dnes večer som bola na premiére Breaking Dawn. Hlavu mi šlo roztrhnúť, tieklo mi z nosa a celý film som tŕpla, či ma za môj kašeľ nevyhodia, ale stálo to za to.
Upozornenie- pod perexom bude jeden veľký spoiler, takže vstup je len na vlastné nebezpečenstvo. :D
 


Prológ

28. září 2011 v 1:08 | Nika |  I love you like a love song
Vybili sa mi baterky v myši, tak ako idiot musím používať prst, aj pri najmenšom pohybe. Ale nie to som chcela. Tento úvod som už mala napísaný, ale nechtiac som niečo stlačila, čo mi refreshlo stránku, a kedže moja myš je neschopná, tak som to nestihla dostatočne rýchlo stopnúť. Kašľať už na to.
Je fascinujúce, že počas prázdnin som s touto kapitolou nevedela pohnúť, ale akonáhle je noc a ja mám horu učenia, tak mi prsty píšu samé od seba. Aj na to kašľať.
Názov poviedky je pracovný, pretože o takomto čase som nedokázala prísť na nič lepšie. Ledva som zo seba vypotila meno hlavnej postavy. Tak sa na to "dielo" teda pozrite, držím prsty prekrížené, aby sa vám to páčilo.
So that's it. Och nie, nie je. Kapitolu už ako tradične venujem Nellie, pretože dennodenne znáša moje výlevy, ktoré sa týkajú mojej pošahanej triedy. A tiež preto, lebo mi necháva odkazy na facebookovskej nástenke, ktoré milujem. A tiež aj preto, pretože číta všetky moje výtvory, či už sú čitateľné, alebo nie. :)
Myslím, že som začala byť až priveľmi sentimentálna, takže je načase to useknúť. Dobrú noc, príjemné čítanie a zase sa ozvem. Dúfam. :D